ŽIVOTOPIS
Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach v robotníckej rodine. Základnú školu a gymnázium navštevoval v rodnom meste, kde roku 1983 zmaturoval. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1988 krátko pracoval v redakcii Literárneho týždenníka (1988-1989), potom prešiel na miesto redaktora novovzniknutého literárneho mesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky a roku 1990 sa stal jeho šéfredaktorom. V roku 1991-1992 bol šéfredaktorom obrázkového týždenníka pre mladých Mladé rozlety a v rokoch 1993-1994 bol riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana v Bratislave. V rokoch 1994-1997 bol v slobodnom povolaní a venoval sa literárnej tvorbe, od roku 1997 bol opäť redaktorom Literárneho týždenníka. Jozef Urban v stredu 28. apríla 1999 o 23:15 vo Zvolene tragicky zahynul pod kolesami kamióna (prešiel so svojím Seatom Ibiza na ceste zo Zvolena do Detvy do protismeru, kde sa čelne zrazil s nákladným automobilom MAN s prívesom z Poľska; osobný automobil bol vtlačený pod nápravu a kamión ho ešte 87 metrov tlačil pred sebou). J. Urban na mieste zomrel
TVORBA
Poézia: Malý zúrivý Robinson (1985, 2002), Hluchonemá hudba (1989, 2003), Kniha polomŕtvych (1992), Snežienky & Biblie (1996), Voda, čo ma drží nad vodou (2000, posthum), Dnes nie je Mikuláša (2001) Esejistická tvorba: Utrpenie mladého poeta (1999, 2002), Blízko, ale čoraz ďalej (2001)
Popové texty: Výstrel z motyky (1990), libreto k muzikálu Kráľ Dávid,Tvorba pre deti a mládež: Dobrodružstvá vranky Danky (1995)
Rozhlasová tvorba:
Poznáme svojich ľudí (1990)
CHARAKTERISTIKA TVORBY
Po krátkej časopiseckej príprave knižne debutoval ešte v rokoch vysokoškolských štúdií básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson. Prejavil sa v nej ako básnik kontrastného videnia sveta citlivo vnímajúci jeho neustále narastajúcu dynamiku so všetkými nedostatkami, ale aj kladmi. Jednotlivé básne sa vyznačujú schopnosťou nenápadného humoru, ale aj zjavnej irónie, sebairónie až sarkazmu. Z hľadiska formy prinášajú rytmus a verbálnu živosť hovorového jazyka mladej generácie, teda dynamika moderného básnického jazyka. Urbanova poézia vyvolávala, vyvoláva a bude vyvolávať na jednej strane literárnokritické polemiky, na druhej strane uhranutý čitateľský záujem. V jeho textoch sa spája košatosť klasickej poézie s poptextovou jednoduchosťou, spája sa v nich sebareflexia lyrického subjektu s príbehom popierania tohto image.
V druhej básnickej zbierke Hluchonemá hudba si ešte viac uvedomil rozporuplnosť sveta a jeho negatívne prejavy. Nekompromisne ich pomenúva a komentuje, aby tak upozornil na stav spoločnosti a ohrozenia samotných základov dôstojnosti života a ľudského spolunažívania a potrebu ich zachovania. Básnickému naturelu J. Urbana zdanlivo najviac vyhovuje voľný verš, no vrodená prirodzenosť vnímania rytmu a rýmu ho často tlačí do usporiadanejšej a uzavretejšej básnickej formy. Prejavilo sa to v knihe Výstrel z motyky, ktorá je zbierkou textov populárnych piesní trojice autorov J. Urbana, M. Banceja a J. Litvaka, v ktorej dominuje cyklus autorsky najskúsenejšieho z nich J. Urbana.
V básnickej zbierke Kniha polomŕtvych vyslovil skepsu nad súčasným stavom spoločnosti, ale zároveň aj nádej, že ešte stále nie je neskoro, že ešte stále nie je všetko stratené. Vyslovil to s naliehavosťou dynamiky rockovej generácie a moderným básnickým jazykom. Poslednou Urbanovou básnickou zbierkou je kniha Snežienky & Biblie. Pre deti napísal rozprávky Dobrodružstvá vranky Danky. Adeptom básnického umenia, ale aj všetkým záujemcom o sviežo napísanú teóriu poetiky je určená kniha Utrpenie mladého poeta. Autor s príznačným šarmom presviedča, že čítať i písať poéziu nie je nijaká námaha a dáva aj návody ako na to. J. Urban je aj autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí. Sústavne sa venoval tvorbe textov populárnych piesní, mnohé z nich sa vďaka jeho textom stali hitmi, podieľal sa i na librete muzikálu Kráľ Dávid (uvádzaný na bratislavskej Novej scéne), bol plodný aj v kultúrnej publicistike. Jeho texty zaznievajú v piesňach Mira Žbirku,(Možno sa ti zdá, C´est la vie), Money Factor, G8 (Vráť trochu lásky medzi nás), Elánu (Voda čo ma drží nad vodou) Oľgy Záblackej (Kráľovná Mária) Marcela Palondera (Kým nás máš) Janka Lehotského (Hej You) a ďalších ako sú Beáta Dubasová, Peter Lipa, Katarína Hasprová, Barbora Haščáková a skupiny AYA, Kompromis, Dorian Gray, Broken Heart, Collegium SDS, Credo atď.
ZDROJ : www.litcentrum.sk
K samotnému odlovu .Zaparkujte na odbočke na uvedených súradniciach parkingu, najlepšie pred značkou “zákaz vjazdu“ V nijakom prípade nie na krajnici hlavne, keď idete zo smeru od Detvy. Cesta je tu nebezpečná o čom svedčí aj Jožova nehoda práve v tej neďalekej pravotočivej zákrute nad ktorou sa v lese skrýša nachádza. Log-blok je dosť veľký, tak ak máte pre Joža nejaký odkaz, alebo postreh k jeho tvorbe kľudne to tam napíšte , ja mu to potom “poviem“ na zvolenskom cintoríne.......... Príjemný odlov.