SK: Skrýša sa nachádza v ruinách nedostavaného depa pre bratislavské metro. Jeho výstavba sa skončila v osemdesiatych rokoch 20. storočia a nikdy sa neobnovila. Odvtedy možno len pozorovať, ako si tieto kusy betónu príroda pomaličky berie naspäť :-) Pri odlove buďte, prosím, veľmi opatrní. V blízkosti kešky trčí množstvo roxorov a v okolí je trochu neporiadku. A ešte je tam niekoľko čiernych dier.
Koľko hmoty je veľa?
Čierna diera je zvláštny vesmírny objekt, ktorý vznikne vtedy, keď sa priveľa hmoty stretne na priveľmi malom priestore. Čo je to priveľa hmoty? Napríklad taký asteroid, to je veľmi milý objekt a hmoty v ňom nezvykne byť dosť ani len na to, aby jej vlastná príťažlivosť zabezpečila pekný guľatý tvar. Asteroidy, ktoré merajú len pár desiatok až stoviek metrov držia síce pokope, ale sú to len také zhluky kameňov. Až veľké asteroidy s priemerom desiatok až stoviek kilometrov obsahujú dosť hmoty na to, aby ich ich vlastná gravitácia zaguľaťovala.
Trochu väčšie objekty sú planéty a tie už vyzerajú pekne sféricky. Ešte väčšími objektmi sú hviezdy. Hviezdy zvyknú obsahovať kopec hmoty, ktorá by sa hrozne rada vďaka gravitácii zmrštila do menšej gule, ale jadrové reakcie vo vnútri hviezd vytvárajú akýsi „tlak“, ktorý pôsobí opačným smerom. Priemer hviezdy je teda daný rovnováhou medzi silami jadrových reakcií pôsobiacimi „von“ a silami gravitačnými pôsobiacimi „k sebe“.
Čo s vyhasnutou hviezdou?
Keď taká hviezda vyhasne, gravitačné sily už nemajú dôstojnú protiváhu a celá hviezda sa zmrští do relatívne malej gule. Akej malej? Takej malej, že atómy v nej sú už tak natlačené na seba, že ich elektrónové obaly sa od seba odpudzujú dosť silne na to, aby sa už guľa viac nezmršťovala. A gravitácia opäť našla dôstojnú protiváhu – odpudivosť elektrónov. Na svete je biely trpaslík.
A čo ak je hmoty v hviezde ešte oveľa viac?
Vtedy môže nastať šialený scenár – gravitačné sily v tomto objekte prevážia akékoľvek iné známe sily a celý objekt sa zrúti „do seba“. Vytvorí guličku s priemerom pár kilometrov s bizarnými vlastnosťami. Už na konci 18. storočia John Michell a Simon Pierre LaPlace predpovedali, že takýto objekt by teoreticky mohol existovať a že gravitačné sily v ňom by boli tak veľké, že úniková rýchlosť by tu presahovala rýchlosť svetla, to znamená, že ak raz takéto miesto navštívite, už sa preč nedostanete, lebo nikto nevie vo vesmíre utekať rýchlejšie ako svetlo.
A čo svetlo?
Zaujímavé je, že gravitácia v takomto objekte je tak strašne silná, že ani len svetlo z nej neutečie. Keďže svetlo „nemá hmotnosť“, toto môže byť prekvapenie pre každého, kto gravitáciu chápe Newtonovsky. Už asi 100 rokov však svet pozná trochu lepší popis gravitácie (Einsteinova všeobecná teória relativity), ktorý gravitáciu interpretuje ako zakrivovanie časopriestoru. Áno, aj svetlo je ovplyvňované gravitáciou. Einsteinovi uverili v roku 1919 pri pozorovaní zatmenia Slnka. Ak ste sa totiž v tom čase lepšie prizreli, mohli ste uvidieť vedľa zatieneného Slnka hviezdu, ktorá sa v skutočnosti v čase pozorovania nachádzala za Slnkom. Logicky teda túto hviezdičku nemalo byť možné vidieť. Práve gravitačné pôsobenie Slnka však zakrivilo svetelné lúče idúce od tejto hviezdy tak, že sme ich mohli vidieť na Zemi. To vcelku presvedčilo odbornú verejnosť o tom, že Einstein s tým zakriveným priestorom až tak nevymýšľal.
No a náš superťažký supermalý objekt priestor zakrivuje tak veľmi, že nech si v ňom blikáte baterkou ktorýmkoľvek smerom, svetlo z neho von nevykľučkuje. Všetky životné záväzky si treba preto vysporiadať skôr ako navštívite čiernu dieru. Veru, tak sa tomu objektu zvykne hovoriť. Od roku 1964, keď tento pojem John Wheeler zaviedol. Tento rok je to práve 50 rokov, preto si čierne diery pripomíname aj touto keškou.
A čo je to horizont udalostí?
Horizont udalostí je niečo ako okraj čiernej diery. Je to tá hranica, spoza ktorej sa už nedá telefonovať domov, lebo odtiaľ neunikne žiadne elektromagnetické vlnenie. Okolo čiernych dier existuje množstvo miskoncepcií. Zároveň sú to objekty hrozne zaujímavé a zďaleka nie celkom pochopené a preštudované. Rozhodne odporúčame preštudovať si o nich viac. Nás na tom fascinuje, že sa pri takom štúdiu dozvieme nielen veľa krásneho o vesmíre v ktorom žijeme, ale hlavne o spôsoboch, akým človek, nepatrná smietka vo vesmíre, dokáže nazrieť do obrovských diaľok a so svojimi nedokonalými nástrojmi dokáže nahliadnuť ako takéto veci fungujú. Pritom nikdy tú čiernu dieru nemôže zobrať do ruky a strčiť pod mikroskop. Na papieri spočíta, že ak čierna diera existuje, tak v interakcii s tým a oným by sa mali dať pozorovať tu také rontgenové lúče, tam onaké gravitačné šošovky a potom „pozrie“ senzormi do vesmíru a tam niekde to „uvidí“.
V keške sa na zalaminovanej kartičke nachádza návod ako sa dostať ku keške Čierna diera. Tú kartičku odtiaľ, prosím, neberte. Pri odlove buďte maximálne opatrní. K odlovu potrebujete rebrík alebo lano. Pozor na roxory a nebezpečné odpadky naokolo.
EN: The cache is hidden in an unfinished building of a subway station. Please be extremely cautious, there is a lot of broken glass and the place is potentially dangerous. Beware the rebars while climbing to the cache. You will need a ladder or a rope. Inside the cache there is an information about the final location of the Čierna diera / Black Hole geocache.
Za pomoc pri zakladaní ďakujem toitoi-ovi. Za pomoc pri obnove ďakujem bratovi.