Železničná stanica Fiľakovo
Železničná stanica vo Fiľakove leží na neelektrifikovanej trati 160 Zvolen – Košice. Je odbočnou stanicou pre trať 164 Fiľakovo – Somosköújfalu (MÁV). Vybudovaná bola počas výstavby Uhorskej severnej železnice, neskôr železničnej trate MÁV, Salgótarján – Lučenec – Zvolen v roku 1871.
Výstavbu železničnej trate Budapešť – Hatvan – Salgótarján – Fiľakovo – Lučenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky si vyžiadala zvyšujúca sa spotreba kamenného uhlia a ďalších surovín priemyselnými podnikmi v Pešti. Spotreba uhlia sa zvýšila aj v železiarstve, pretože bolo výhodnejšie než drevo, resp. drevené uhlie. Priemyselné podniky v Pešti potrebovali stále väčšie množstvá surovín a paliva. Drevo a drevné uhlie bolo málo výnosné a taktiež ho bolo potrebné dovážať. Výhodnejšie bolo kamenné uhlie a to sa najbližšie nachádzalo v Salgótarjáne. Iniciátorom stavby celej trate bol Ing. Ján Breilich, ktorý v máji 1860 navrhol založenie uhoľnej ťažobnej spoločnosti v Salgótarjáne a pre jeho dopravu do Budapešti výstavbu železnice.
V máji 1861 vznikla a v roku 1862 sa držiteľom koncesie na výstavbu trate s prednostným právom na výstavbu trate až do Bohumína stala "Kameňo-uhoľná spoločnosť Svätého Štefana". Trať zo Salgótarjánu do Fiľakova bola otvorená 4.mája 1871 a medzi Fiľakovom a Lučencom do Zvolena 18. júna toho istého roku. Železničný telegraf bol zavedený rok predtým, s poštou ho zjednotili až 1. júna 1889. Hostinec na fiľakovskej stanici bol otvorený v januári 1882. Premávka na úseku Fiľakovo – Feledince – Bánréve (46 km) ktorý spájal fiľakovskú kotlinu s rimavskou, začala 10.septembra 1873.Podľa cestovného poriadku z Fiľakova vtedy išli vlaky o 0.25 hodine a 6.00 hodine ráno.
V dňoch 20.- 26. apríla 1904 vypukol generálny štrajk železničiarov uhorských štátnych železníc. Na trati Lučenec – Fiľakovo – Budapest sa zapojili železničiari do štrajku. Dovtedy najrozsiahlejší štrajk štátneho podniku bol zlomený nasadením vojska proti štrajkujúcim a ich povolaním do vojenskej služby. Továrenská železnica smaltovne bola napojená na trať smerom na Miskolc 14.júna 1907. Objekt stanice vo Fiľakove pôvodne tvorili dve samostatné budovy, ktoré boli neskôr spojené strechou v roku 1910 a tak vznikol vestibul pred pokladňami.V tom roku v doprave vôbec pracovalo 505 obyvateľov. Do roku 1915 existoval dom pre vykurovanie lokomotív s 11 koľajnicami, potom o dve viac. Lokovmotívy po príchode do Fiľakova, sa do Lučenca i smerom na Feled museli ručne otáčať do opačného smeru.
Po vyhlásení Československa v roku 1918 začalo čs. vojsko obsadzovať Slovensko. Počiatočný odpor maďarských vojsk v novembri a decembri pod tlakom veľmocí ustal a ďalšie obsadzovanie už prebiehalo hladko. V Lučenci sa čs. vojsko objavilo 3. januára 1919. Nasledujúceho dňa bola stanica odovzdaná do rúk zamestnancov ČSD. Blízko Lučenca prebiehala demarkačná čiara, tvorená riekou Ipeľ, ktorá pretínala trať do Kalondy pri Rapovciach a trať do Fiľakova u zastávky Holiša. Prevádzka na týchto tratiach bola preto zastavená. Do Fiľakova sa posielali vozy len podľa potreby po dohode s maďarskou stranou. Táto doprava slúžila pre výmenu štátnych príslušníkov. Prevádzka prebiehala takým spôsobom, že MÁV pristavili vozy za most cez Ipeľ, odkiaľ boli naším strojom odvezené do Lučenca. Po „naložení" boli vozy prisunuté späť k mostu, odkiaľ si ich maďarská strana odviezla.
Začiatkom mája 1919 prekročilo československé vojsko pôvodnú demarkačnú čiaru a obsadilo Fiľakovo a ďaľšie miesta, ovšem trvale sa tu neudržalo, muselo po niekoľkých dňoch ustúpiť, keď sa blížili maďarské boľševické hordy. Dňa 30. mája 1919 čs. vojaci a zamestnanci kvapne opustili aj Lučenec. V období medzi decembrom 1918 a jarom 1919 na celom území Slovenska zasahoval obrnený vlak IIa. Ale 29. apríla 1919 sa presunul do Lučenca, kde pomáhal zaisťovať pohraničné územie, ktoré ČSR dostala na základe mierovej zmluvy s Maďarskom. Behom ďaľších dvoch mesiacov bojoval takmer denne s maďarskou armádou v oblasti Sečany-Lučenec-Fiľakovo. Potom však nechránený vlak IIa nabehol na mínu, ktorá vážne poškodila predný guľometný vozeň. 21.júla 1919 bol vlak IIa označený ako „Pancierový vlak 1“. Poškodené vozy sa vrátili z opravy a kompletný vlak hliadkoval na hranici medzi Lučencom a Fiľakovom až do marca 1920.
V dôsledku Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938 a následne Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 bolo Československo oklieštené o značné územie. Po rozbití Československa boli Čechy a Morava ako protektorát pripojené k Nemecku. Slovensko uzavrelo zmluvu o ochrannom pomere s Nemeckom a na základe ústavy z 21. júla 1939 existovalo ako Slovenská republika. Pretože južné územie Slovenska bolo odstúpené Maďarsku, trať medzi Zvolenom a Lučencom preťala štátna hranica, pričom železničné stanice v Lučenci a Fiľakove pripadli Maďarsku. 20.augusta 1944 o desiatej hodine dopoludnia v obrovských rojoch vo výške asi 800 metrov preletelo nad fiľakovskou železnicou približne 250 anglosaských lietadiel. Na stanici vtedy vyskúšali nový systém leteckého poplachu. Senzáciou bolo, že pritom našli zrútený štvormotorový bombardér Lancaster, ktorého sedemčlennú posádku zajali. Dňa 23.novembra 1944 veliteľ 8.útočnej skupiny Rumunského kráľovského letectva kpt. Ion Eftimopol viedol útok na most pri Fiľakove. Zničil ho, ale jeho lietadlo bolo zasiahnuté nemeckou protivzdušnou obranou, podarilo sa mu však dostať späť do bezpečia.
Dňa 21.decembra a na Vianoce 1944 útočná skupina rumunského letectva dvakrát bombardovala fiľakovskú stanicu, kedy lietadlá Henschel 129s napadli a zničili veľké množstvo bojových prostriedkov a viac ako 30 nákladných vozidiel, pričom zhorelo skladisko a poškodené boli aj ďalšie budovy. Zahynulo 17 ľudí a mnohí boli zranení. Pri ústupe dňa 29. decembra 1944 Nemci podmínovali vyhodili do vzduchu rampu, vodné žeriavy, točňu a výhybky. Doprava na trati bola obnovená po oslobodení v januári 1945 v úsekoch Fiľakovo – Somosköújfalu, Fiľakovo – Hajnáčka a vo februári Fiľakovo – Lučenec. Pravidelná doprava v úseku Zvolen – Lučenec – Fiľakovo začala 5. júna 1945. V roku 1946 bola dokončená oprava výhrevne pre rušne, provizórnej vodárne a točne.
Okrem hlavnej železničnej stanice bola 9.9.1953 vybudovaná aj malá stanica Fiľakovo zastávka, ktorá slúžila pre dochádzku do závodov Kovosmalt a Mier.
V sedemdesiatych rokoch sa zvýšila výkonnosť trate Zvolen – Fiľakovo – Košice, preto sa v rámci budovania južného ťahu niektoré úseky trate Zvolen – Košice zdvojkoľajnili. V roku 1977 za účelom odľahčiť uzol Fiľakovo a skrátiť trasu pre prechádzajúce nákladné vlaky začala výstavba fiľakovskej spojky z výhybne Urbánka. Prevádzka cez spojku bola zahájená dňa 23. júla 1978.
Ďalšou zaujímavosťou železničnej stanice vo Fiľakove je existencia trianglu, ktorý tu bol vybudovaný. Triangel slúžil pre otáčanie parných rušňov, aby mohli ísť komínom dopredu. V prevádzke tu v 50. a 60. rokoch boli parné rušne radov 475.1 a 556.0, pre ktoré pravdepodobne bola tunajšia točňa malá. Z tohto dôvodu tu bol postavený triangel, aby sa tu mohli otáčať tieto veľké parné rušne. Triangel bol zrušený po vybudovaní spojky v roku 1978, ale koľaj tu stále leží.
Železničná stanica bola počas svojej existencie viackrát zaplavená. Historické pramene uvádzajú, že v januári 1953 rozsiahla povodeň zaplavila celé koľajisko stanice „a cestujúci boli z vlakov prenášaní na pleciach zamestnancov“. K ďalšiemu zaplaveniu koľajiska došlo v marci 1963 a to z dôvodu topenia veľkého množstva snehu. K následnému, zatiaľ poslednému zaplaveniu stanice došlo v júni 2006, kedy bola pod vodou takmer celá stanica.
Zdroje:
http://cirbusprofile.webnode.sk/pamiatky/zeleznica/
http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2010050013
http://www.zeleznicny.net/modules/AMS/print.php?storyid=686
http://neviditelnypes.lidovky.cz/historie-nad-tatrou-sa-blyska-5-dzg-/p_spolecnost.aspx?c=A130413_120907_p_spolecnost_wag