Prešov sa ako jediné slovenské mesto môže pochváliť tým, že cez jeho historické centrum prechádza 49 º rovnobežka. Ak by sme chceli po 49. rovnobežke obísť naše planétu, museli by sme prejsť 26 263 km. Počas rovnobežkovej púte sa dostaneme do zaujímavých miest ako sú napr. České Budějovice, či nemecký Regensburg a Karlsruhe. Vstupujeme do Francúzska, kde rovnobežka prechádza mestom Chalons-en-Champagne, severoparížskymi predmestiami, z ktorých najzaujímavejším je predmestie Roissy s letiskom Charlesa de Gaulla, a ďalej mestom Sarcelles.
Po opustení európskej pevniny vstúpime na územie kanadského ostrova Newfoundland, kde navštívime mestečko Gander. V Kanade sa rovnobežka vnára do jazera Lake of the Woods a v dĺžke 2000 km tvorí až po tichooceánske pobrežie pri Vancouveri štátnu hranicu medzi Kanadou a USA.
Po nedoziernych vodách Tichého oceánu sa s pevninou stretneme až po viac ako 5 800 km, pričom prekročíme aj dátumovú hranicu. Narazíme na severnú časť súostrovia Kurily, ktorá patrí Ruskej federácii. Cez Ochotské more, južnú časť ostrova Sachalin a Tatársky prieliv sa dostaneme do ruského mesta Sovetskaja Gavan.
A nasleduje Ázia. Víta nás mestečko Birakan v Židovskej autonómnej oblasti Ruska. Po prekročení rieky Amur sa pohybujeme najprv po čínskom území a potom sa dostaneme do Mongolska – konkrétne miest Érdénet a Olgij. Na rozhraní s Kazachstanom sa dostávame najvyššie počas našej cesty a prekonávame vyše 4000 m vysokú bariéru pohoria Altaj. Po dlhej ceste cez Kazachstan sa dostávame späť do Ruska a opäť sme v Európe. Pri Dubovke severne od Volgogradu prekročíme rieku Volgu a naše putovanie nás privedie na Ukrajinu, konkrétne mestá Severodoneck, Rubižne, Komsomoľsk a Kaluš. Rovnobežka prechádza aj cez Park tmavej oblohy v Poloninách. Na Slovensko sa vraciame cez severný okraj Sniny a sme opäť v Prešove.