Svaty Archanjel Michal Traditional Cache

Keška venovaná patrónovi mestskej časti Poľov, svätému archanjelovi Michalovi :-)

Na začiatok niečo o kostole ktorý bol venovaný patrónovi obce :-)

Historické záznamy uvádzajú, že už v roku 1334 bola tu zriadená farnosť. Pravdepodobne tu už v tom čase bol aj kostol. Nakoľko Poľov vo svojom okolí mal dostatok lesa, dá sa dedukovať, že zemepán povolil ťažbu dreva na kostol. Traduje sa, že jeden zo zemepánov nechal vypáliť obec pre krádež jeho majetku, to však nie je dokumentačne podložené, ale mohla by to byť príčina toho, že nemáme žiadnu stopu po drevenom kostolíku. 
      Druhá podloženejšia verzia o existencií kostola ako predchodcu toho dnešného sa opiera o zápisy kanonických vizitácií. V jednej z nich, z roku 1771 sa hovorí o dvoch miestnostiach, kde vo väčšej je tabernákulum. Tento krát je to iný živel - povodeň, ktorá kostol zničí, a to v roku 1808, ostala iba veža kostola. Zápis z ďalšej kanonickej vizitácie z roku 1810 hovorí o drevenom kostolíku sv. Michala, ktorý nestačí pre potreby veriacich, preto sa začalo s výstavbou nového kostola.
Kostol prešiel viacerými rekonštrukciami a obnovami, dá sa povedať, že každý administrátor farnosti tu zanechal nejakú „stavebnú stopu“, tieto časté rekonštrukcie a opravy boli podmienené viacerými faktormi, zlým terénom na ktorom bol kostol ale aj fara postavené, dve svetové vojny ale aj požiadavky modernej doby, pokoncilové zmeny či jednoduché estetické cítenie.
      Terajší farský kostol, ktorý je postavený v klasicistickom slohu a je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, bol vystavaný v roku 1822. Je to jednoloďový kostol so širokým rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou. Strop lode bol kedysi rovný a drevený. Veža bola v rokoch 1896 -1901 prestavaná do terajšej podoby a výšky 31 metrov. Loď v roku 1901 dostala nový secesný trámový strop, ale ani ten dlho nevydržal. V rokoch po prvej svetovej vojne sa uskutočnili niektoré sanačné práce nakoľko do kostola pršalo a obvodové múry mokli, bolo nutné vymeniť okná a dvere a posilniť obvodové murivo ale v čase všeobecnej núdze to nebolo ľahké, napriek tomu sa konali zbierky na obnovu a opravu kostola. Podobná situácia sa zopakovala aj po II. svetovej vojne, kedy cirkevná rada spolu s vtedajším farárom a so súhlasom biskupa Čárskeho žiadali od štátu finančnú pomoc na opravu vojnou poškodeného kostola. Kostol nebol vojnou poškodený priamo, ale otrasy spôsobné prechodom jednotlivých tankových divízií spôsobili veľké trhliny v obvodových múroch, pri tejto príležitosti sa plánovalo aj rozšírenie kostola.
Z roku 1950 nachádzame v pamätnej knihe Poľova aj takúto zmienku o kostole: „...piesne v kostole sa spievajú so sprievodom organu, ktorý bol zakúpený za 40 000 z Kutnej Hory za peniaze z milodarov veriacich.“ 
      Do kostola sa v roku 1954 zaviedla elektroinštalácia. V rokoch 1961-1963 bola ďalšia prestavba kostola, namiesto trámového stropu bola urobená klenba zhotovená zo železnej konštrukcie a vápenno-cementovej omietky, v sanktuáriu boli vymurované múry do oblúkového pôdorysu, v ktorých boli osadené mozaikové okná. V roku 1968 bol kostol vymaľovaný: „Dňom 12.VII.1968 sa začalo z maľbou rím.kat kostola s rozpočtom asi 150 000 korún. Občania na maľbu túto sumu oferovali. Maľbu prevádzala „Remenoslužba“ národný podnik. Pomocné práce ako postavenie lešenia si urobili občania sami. Pri tejto príležitosti bol sokel vo vnútri kostola obložený doskami červeného smreku,“   a o rok na to, z príležitosti birmovky „.....v mesiaci júni 1969 bola na kostole opravená veža. Parapety okien boli oplechované.“
      Dňom 1. júla 1972 bol kostol, ktorý oslávil 150 rokov, pamiatkovým úradom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 1995-1997 bola rekonštruovala strecha veže a fasáda a tiež sa menila strešná krytina na celom kostole a kostol bol vymaľovaný.   Posledná radikálna moderná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 2001, kedy sa vymenili okná a dvere, zaviedlo sa podlahové plynové kúrenie, uskutočnila sa prístavba a rozšírenie sakristie, odstránili sa bočné oltáre, kazateľnica a obetný stôl a tiež betónové schody ku kazateľnici, odstránil sa drevený obklad z červeného smreku, vymenila sa aj elektroinštalácia a osvetlenie, okrem toho sa nechali zreštaurovať aj lavice a dva umelecké obrazy. Kvôli tejto prestavbe musel byť kostol vyprázdnený, a bohoslužby premiestnené do kultúrneho domu. 
      Hlavný oltár pochádza z roku 1903 z dielne J. Rifessere z Ortissei v Tirolsku. Je bohato zlatený a tiež prešiel niekoľkými zmenami, boli odstránené pôvodné drevené schodíky a nahradené modernou úpravou s jedným schodíkom, rovnako pri poslednej úprave bol vytvorení podstavec oltára bola kovová konštrukcia omurovaná. Bohostánok pozostáva z dvoch častí a otvára sa dvierkami navonok. V spodnej časti je uložená sviatosť. Z oboch strán bohostánku sú dve anjelské umelecky zhotovené figúry. Na vrchu oltára je drevená kupola s krížom ako súčasť oltára. Na múre nad oltárom sa nachádza obraz patróna Sv. Michala Archanjela namaľovaný majstrom Lengyelom Reinfusom. Po bokoch oltára sa nachádzajú dve sklenené falošné vitráže sv. Cyrila a sv. Metoda.
      V lodi kostola sa na oboch stranách nachádzali na drevených podstavcoch s drevenými baldachýnmi gotického slohu dve drevené sochy, a to božské srdce Ježišovo a srdca Panny Márie, ďalšie oltáre Sv. kríža, Panny Márie ružencovej, oltár sv. A. Paduánskeho a ďalšie obrazy. Všetky oltáre boli odstránené najprv v roku 1962, čím sa stratili dôležité a vzácne pamiatky, a potom boli vymenené za nové bočné oltáre a kazateľnicu z travertínu a mramoru, a aj tie sa odstránili v roku 2001. Zostali iba dva obrazy z roku 1858 z dielne J. Rifessera: sv. Rodiny a sv. Jána Nepomuckého a sochy božského srdca Ježišovo a srdca Panny Márie.
      Kazateľnica sa nachádzala na pravej strane lode z pohľadu od svätyne, pôvodná kazateľnica bola z dreva neskôr ju vystavali z travertínu a mramoru v duchu neoklasicizmu a na vrchole boli umiestnene tabule Desatora. Kazateľnica bola odstránená definitívne pri poslednej rekonštrukcii.
      Chór aj orgán tiež boli viackrát rekonštruované. Jeden z najstarších záznamov o organe je z roku 1929 a to, manuálový organ amerického systému s 10 registrami, ktorý posvätil biskup Čársky. V roku 1962 sa chór rozšíril a postavili sa schodištia z oboch strán. Posledný zásah do týchto priestorov sa uskutočnil v roku 1991, kedy bol zakúpený a inštalovaný nový organ, ktorý  stál  okolo milióna korún a ktorý na 3.veľkonočnú nedeľu 25.apríla 1991 posvätil diecézny biskup Mons. Alojz  Tkáč.  
      Kostol mal pôvodne tri zvony, vo váhe 480 kg, 258 kg a 107 kg, ktoré boli zakúpené z milodarov veriacich a posvätené v roku 1922, stredný z nich bol v apríli 1944 „zrekvirovaný“ na vojenské účely. V roku 1974 zvony už boli ovládané elektricky. 
      V marci roku 2007 sa zo zbierok zakúpili pevný kamenný oltár, ambón a krstiteľnica. Slávnostná konsekrácia s otcom biskupom Alojzom Tkáčom sa uskutočnila týždeň pred Veľkou nocou 24. marca 2007.

A teraz niečo o Michalovi osobnejšie :-)

Sv. Michal je jedným z hlavných anjelov. Preklad jeho mena je vlastne bojový výkrik dobrých anjelov v boji na nebi proti Zlému a jeho anjelmi. Meno sv. Michala sa niekoľko krát spomína v Biblii. Prvýkrát je to v Knihe proroka Daniela v 10. kapitole, v 13. a 21. verši, keď sa Danielovi zjavil anjel a okrem iného mu povedal: „knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc… A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.“ Druhýkrát sa spomína tiež v Knihe Danielovej, v 12. kapitole: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ Sv. apoštol Júda ho tiež spomína v 9. verši svojho listu: „Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: ‘Nech ťa Pán potrestá.‘“ Je to narážka na starú židovskú tradíciu dialógu medzi archanjelom Michalom a satanom o Mojžišovo telo, ktorá sa nachádza v apokryfnom spise Nanebovzatie Mojžiša. Podľa nej archanjel Michal ukryl Mojžišov hrob. Satan ho odhalil a chcel zviesť židovský národ na hriech tým, že by sa Mojžišovi začali klaňať ako svojmu hrdinovi. Podľa ďalšieho apokryfného spisu Zjavenie Mojžiša sv. Michal takisto strážil telo prvej ženy Evy. Po štvrtý a poslednýkrát sa meno sv. Michala spomína v Knihe Zjavenia apoštola Jána (Apokalypse) 12,7: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“ Sv. Ján hovorí o konci sveta, no spomína pritom aj začiatok čias.

P.S.: Nebolo by na škodu prejsť sa aj pozrieť na tú sochu a odpočinúť si v parku po lovení kešiek ;-)

Keška je malá, sú tam nejaké vecičky, môžete aj popridávať, prosím vraciať a prikryť kameňom ako bola :-) V prípade že niečo nie je v poriadku, kontaktujte ma! :-) Písadlá tam sú dva, nebrať! :-D