Charakteristika obce:
Vyšné Repaše sú súčasťou Spišského regiónu v rámci Prešovského kraja. Ležia v južnej časti Levočských vrchov, okresné mesto Levoča je vzdialené 12 km. Nadmorská výška v strede obce je 802 m n. m. a v chotári 770 – 985 m n. m. Povrch chotára tvoria pieskovcové súvrstvia treťohorného flyšu.
Z histórie:
V historických písomných prameňoch je obec doložená prvýkrát roku 1323. V lese zvanom Repasch vznikli dve obce, ktorý dostali Gőrgeyovci v r. 1278. V listine uhorského palatína Filipa Drugeta z 12. februára 1323 sa spomínajú medzi početnými majetkami rodu Hrhovských (Gorgey) aj dve obce s maďarským názvom „Keetrepas“, ktoré im panovník vrátil. Túto listinu potom 14. júla 1323 potvrdil i sám kráľ Karol Róbert, ktorý v nej uviedol i zásluhy rodu Hrhovských v boji s Matúšom Čákom Trenčianskym pri Košiciach a na kráľovej výprave do Dalmácie. V tejto druhej listine sa taktiež uvádzajú dve Repaše (Ketrepas).
Z neskorších názvov Vyšných Repáš vyplýva, že boli založené neskoršie ako susedné Nižné Repaše. Roku 1342 sa totiž uvádzajú ako „Malé Repaše“ (Kysrepach) a roku 1344 ako „Nové Repaše“ (Wyrepach). Až koncom 16. storočia (1598) sa objavujú pod súčasným názvom Vyšné Repaše (Superior Repass). Od roku 1773 už poznáme aj slovenský tvar názvu obce – Wisne Repasse, z ktorých sa v r. 1786 stali Welke Repasse. Dnešný názov Vyšné Repaše sa používa od roku 1920. Vyšné Repaše patrili Spišskej kapitule.
Historické pamiatky:
V obci nájdeme rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Keďže fara tu bola zriadená pred rokom 1307, kostol bol zrejme postavený začiatkom 14. storočia. V 15. storočí bol kostol vyrabovaný počas husitského vpádu. Pôvodne gotický kostol bol v r. 1730 prestavaný v barokovom slohu. Nachádzajú sa v ňom gotické nástenné maľby a sochy - neogotický oltár sv. Mikuláša s pôvodnými sochami a socha Panny Márie z 15. storočia. K cenným pamiatkam v interiéri kostola patria tiež monštrancia od známeho levočského zlatníka Jána Silašiho z roku 1763, bočný oltár sv. Štefana Kráľa, kazateľnica a krstiteľnica.
V obci sa nachádza aj ľudová baroková kalvária z 18. storočia a kaplnky z 18. a 19. storočia.
Zástavba obce:
Kolorit obce dotvára potočná radová zástavba so znakmi reťazovej zástavby. Zrubové trojpriestorové podmurované alebo podpivničené domy so sedlovou šindľovou strechou, štítom, podlomenicou a hálkou sú zo začiatku 20. stor. Zrubové hospodárske stavby alebo hospodárske stavby stĺpikovej konštrukcie sú za obytnou časťou alebo bývajú rozostavané v otvorenom dvore pod šindľovou strechou. Pri potoku sú zrubové, omazané a obielené sypance s voľne nasadenou sedlovou šindľovou strechou. Cez chotár obce je vyznačená cyklotrasa, turistický i lyžiarsky chodník.
Obyvateľstvo:
V roku 1787 mala obec 71 domov a 441 obyvateľov, v roku 1828 mala 88 domov a 638 obyvateľov. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vyrábali brány, maselnice, korytá, šindle. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci, časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Levoči, Spišskej Novej Vsi. V chotári (na Kružku) bol kameňolom. Značné škody utrpela obec pri požiari v roku 1961.
Za ostatné desaťročia došlo ku značnému úbytku obyvateľstva, najmä v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí v okolí obce, čo odrádza najmä mladé rodiny s deťmi. Koncom roka 2013 mali Vyšné Repaše už iba 111 obyvateľov, z toho takmer polovicu tvorili obyvatelia v dôchodkovom veku.
O to viac sa však dedinka stáva miestom víkendového relaxu pre ľudí z miest, ktorých sem čoraz viac láka nádherná okolitá príroda, ticho, cykloturistika, ako aj blízkosť Mariánskej hory či Spišského hradu.
KEŠKA:
Samotná keška je mimo obce. Aj tak však vrelo odporúčam zaparkovať v dedine a urobiť si menšiu prechádzku. Parkovanie v blízkom okolí kešky nie je práve najbezpečnejšie. Pri minitúre z dediny nie je nutné kopírovať cestu pre autá, iste objavíte aj krajšiu a navyše kratšiu cestu. S keškou prosím manipulujte opatrne, dobre ju zamaskujte! Prajem pekný odlov.
