...a tak máme na Slovensku kríže drevené (tých je asi najviac), drevené vyrezávané, kamenné, betónové (Janova Lehota), mramorové, liatinové (hlavne v miestach, kde v minulosti boli železiarne), ale aj hliníkové.
Na Šibeničnom vrchu bol v minulosti tiež drevený dubový kríž. Pri jednej vysviacke nového kríža bola slúžená na Šibeničnom vrchu svätá omša rímsko-katolíckym farárom Michalom Chrástekom.
Hliníkový kríž na Šibeničnom vrchu predstavuje vlastne určitú zaujímavosť, možno že je prvým na Slovensku a do istej miery charakterizuje aj hlinikársku tradíciu, ktorá ovplyvnila bývalý Svätý Kríž nad Hronom.
Hliník, ako najmladší objavený a priemyselne vyrábaný kov, nemal veľké šance, aby na Slovensku, ale vôbec na svete, bolo veľa takýchto krížov. Predsa len občania Žiaru nad Hronom využili v roku 1968 určité politické oteplenie a zabezpečili, že na ich kultovom vrchu - Šibeničnom, bude kríž z hliníka, teda z materiálu, ktorý nepotrebuje žiadnu úpravu, nekoroduje, môže tam stáť ozaj dlhé roky a je pre novovzniknutý Žiar nad Hronom aj typický.
Takýto kríž mohol byť odliaty len v Závode Slovenského národného povstania, kde v prevádzke elektrolýzy začala vznikať výroba odliatkov. Niektorí pracovníci, ktorí to mohli odlievať, už nežijú, ale František Ošusta zo Sklených Teplíc si pamätal na technické detaily:
"Z iniciatívy cirkevného výboru, ktorý vybavil aj povolenie na odliatie kríža z hliníka, sme spolu s Jozefom Krajčím, Bedrichom Schneiderom a Jozefom Páleníkom, kríž zaformovali v novej zácvikovej zlievarni pri elektrolýze tak, že sme na hrubú dosku (foršňu) založili pozbíjaný rám, ktorý nám zostal po odlievaní tzv. formovacích "kopýt" pre LET Kunovice. (Na týchto kopytách sa formovali hliníkové plechy na krídla lietadiel, ktoré LET Kunovice vyrábali). Do tohto rámu sme zaformovali kríž a prišiel problém s odlievaním. Tu vznikli dva problémy. Predovšetkým sme si uvedomovali, že s ohľadom na hrúbku odliatku dôjde pri ochladzovaní k zmršťovaniu a ďalej, v tom čase sme ešte nemali dostatočnú kapacitu pecí, ktoré by nám dali toľko tekutej hliníkovej zliatiny, aby sme mohli kríž odliať naraz. Obidva tieto problémy sme vyriešili tak, že na podperníky sme položili hliníkové bločky, ktoré vlastne pôsobili ako vnútorné chladítka a nepotrebovali sme ani také množstvo tekutého kovu. Kov sme brali z pece Jatal, pričom jedna panva bola zavesená na žeriave a druhá na tzv. fendviku (vysokozdvižný vozík s nalievacou panvou). Robili sme to odpoludnia a pamätám si ešte, že pri odlievaní zo žeriavu sa tento pokazil a opravoval ho Pavel Husár. Kríž bol potom ofrézovaný v prevádzke opravy a údržba. To už organizovali Milan Rudzan a Ing. Jaromír Maršálek."
Ak dnes hodnotíme tento technologický výkon s ohľadom na primitívne podmienky, v akých bol zrealizovaný, tak ho treba hodnotiť ako výborný.
Dá sa predpokladať, že hliníkový kríž nelahodil vtedajšej vládnej garnitúre, no predsa sa v dobrom stave udržal. Potom prišli, hlavne po roku 1990, nábožensky priaznivé časy. Uvoľnili sa však aj pomery na výkup farebných kovov (hliník medzi takéto patrí). Zákony, ako vždy, majú svoje slabé miesta, a tak sa kovy začali kradnúť. Žiaľ, neodolal ani kríž s Božím umučením na Šibeničnom vrchu. Zlodeji najskôr ukradli plošnú plastiku Madony s dieťaťom. Ukradnúť ju nebol veľký problém, ale ani zisk nebol asi veľký. Plastika bola veľmi tenká a určite vážila pár kilogramov, možno len 2 - 3 kg. Potom sa zlodeji sústredili na Božiu muku (ukrižovaného Ježiša Krista). Sňali ho z kríža (aká krutá symbolika), no to ešte netušili, že nie je z hliníka, ale z plastu natretého hliníkovou farbou. V zlosti ho rozbili na kúsky. Potom skúšali ukradnúť aj samotný kríž a podpílili ho pílkou. Keď sa im to nepodarilo, začali búrať železobetónový podstavec. Ten bol však vyhotovený veľmi kvalitne - viac železa ako betónu - a odolal. Toto všetko sa odohralo v roku 2000.
Takto oskalpovaný kríž stojí na Šibeničnom vrchu až do dnešných čias. Dúfajme, že bude stáť aj naďalej. Mali by sme si ho všetci Križania a Žiarčania ochrániť.
zdroj: kstzh.wbl.sk
Keška je pod jednou zo štyroch malých borovíc, ktoré rastú priamo pri chodníku ("strmák na Šibák"). Prosíme zachovať pôvodný výzor umiestnenia!
Príjemnú prechádzku (môžte odloviť aj blízke kešky) a úspešný odlov kešky prajú skauti Pútnici.