-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Ako sme už počuli v predchádzajúcom príbehu (GC3FE5M), Pandora putovala dlho sama svetom so svojím bremenom. Stránila sa ľudí aj zvierat a tie pred ňou utekali, pretože povesť o Pandorinom čine a čo niesla so sebou, ju ďaleko predchádzala. Putovala najma v noci a po nepreslapanych cestickach, lebo velke cesty boli vzdy plne vozov a ludi ponahlajucich sa tam a spat. Tak sa stalo, ze na pokraji noci sa dostala k odlahlemu ludskemu obydliu, ktoreho meno je dnes uz davno zabudnute. Domceky boli roztrusene a vecerne sero bolo na vrchole, tak nebolo tazke vyhnut sa zvedavym ludskym ociam. Pustila sa do prudkeho kopca po casto pouzivanej cesticke, ktora plynulo presla do lesneho chodnicka. Padla noc, les hustol, a co si Pandora nevsimla, boli oci... do noci planuce oci, ktore ju sledovali. Aj keby si ich bola vsimla, tak by pokracovala dalej, lebo vedela, ze ani tvor dobry, ani zly sa k nej dobrovolne nepriblizi, kym nesie svoje bremeno. Ale stala sa neocakavana vec. Z tmy sa ozval vykrik taky bolestny a plny strachu - trochu Pandore pripominal ten jej, ked otvorila to, co nikdy nemalo byt otvorene - ze sa rozhodla zistit, kto len moze byt v takej nudzi. Otvorila sa pred nou mala cistinka a na nej stala stara lesna chata. Ponize chaty uvidela zdroj kriku, ktory ju sem priviedol. Nejaky velky cierny a skaredy tvor (nemetalista) sa vytesoval pri malej ocelovej klietke, kde bola uvaznena mala biela vila. To ona vydavala ten srdcervuci zvuk. Najprv sa chcela Pandora jednoducho otocit a ponechat vilu svojmu neblahemu osudu, pretoze sa nemetalistu predsa len bala, ale skrinka, ktoru nosila skrytu pred okolitym svetom, sa rozsvietila a rozvibrovala. Bola to nadej - jedina vec, ktora este ostala uzavreta v skrinke. Ta dodala Pandore silu a viedla ju k tomu ohyzdnemu tvorovi. Jeho tvar, ktora este pred niekolkymi okamihmi ziarila stastim nad ulovkom, sa skrivila v bolestnu grimasu, a ako sa k nemu Pandora so svietiacou skrinkou v ruke priblizovala a osvetlovala jeho pokrivenu postavu, rastla aj jeho bolest. Tak sa dal na ustup. Pandora polahky otvorila klietku, v ktorej bola uvaznena vila, klucom, ktory netvorovi pri jeho uniku vypadol, a vilu vypustila na slobodu. Uz-uz sa snazila skryt v krikoch, aby sa jej vila nebala, ta vsak na nu zavolala. Nechod prec, Pandora, chcem sa ti podakovat za zachranu. Viem, cim si si musela prejst, pretoze tvoja povest ta predchadza, a tiez viem, ze sa ta vsetky zive tvory strania kvoli tvojmu bremenu, ktore musis niest. Si unavena, musis si oddychnut. Ked si vysla na tuto cistinku, vstupila si do nasho kralovstva. Ja tu drzim hliadku pred takymi, ako si videla. Prosim, prijmi moje podakovanie za moju zachranu. Na oplatku ti mozem pomoct kludne stravit noc. Vila dala Pandore lampu so slovami: “Ked pojdes dalej touto cestickou, dostanes sa na razcestie. Tam zapni tuto lampu, ukaze ti cestu a na jej konci si mozes oddychnut a nacerpat nove sily na tvoje putovanie.” Pandora bola najprv zmatena, ale dar prijala rada, pretoze bola unavena. Dosla k razcestiu, zapalila lampu a pred nou sa zjavila cesticka. Isla po nej chvilu, ked kde-tu zbadala male modre ocka na stromoch. Vily ju pozorne sledovali, ale nezastavili ju, lebo sa uz dopoculi o jej pomoci ich kamaratke. Tak sa Pandora po dlho case dostala na miesto bezpecne a kludne, kde sa nemusela nicoho obavat a mohla svoju mysel obratit inym smerom…
Additional Hints
(No hints available.)