S názvom Párnica sa prvý krát stretávame v archívnych dokumentoch z roku 1382, ktoré vznikli pri popise chotára zemianskej osady Istebné. Z najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Prvý známy doklad o jej existencii pochádza z roku 1420 ako “Villa Parnice“ poddanská obec Oravského hradu. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo Párnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na Zázrivú. Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci. Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu.
V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. stor. sa v Párnici rozmáhajú socialistické myšlienky a bolo založené družstvo JRD. Počas druhej svetovej vojny, sa stala útočiskom partizánskeho odboja. V minulosti sa veľká časť obyvateľov zaoberala remeslami. Najväčší počet tvorili kolári. Vyrábali vozové kolesá a iné časti povozov, krosná na tkanie a tiež truhly. Vychýrenými kolármi donedávna bola rodina Zelinová. Ďalej boli rozšírené výroba drevených lyžíc a varešiek, šitie čepcov, kováčstvo a obuvníctvo, mlynárstvo a piliarstvo. V roku 1785 vznikla pri vtoku Zázrivky do rieky Oravy papiereň, ktorá sa v prvej polovici minulého storočia veľmi perspektívne rozvíjala. Na prevádzku používala vodu z teplých prameňov a pracovali v nej štyria papiernicky majstri. Vyrábal sa papier veľkých formátov bledomodrej farby. Označoval sa uhorským znakom. Zánik papierne sa datuje niekedy do polovice 19. storočia, pretože svojou nehospodárnou výrobou nebola schopná konkurovať strojovej výrobe papiera. Ľudia z dediny pracovali v troch kameňolomoch – Smoleňová, Pod bradlom a Bystrička, ktorý bol z nich najväčší a kde sa robili aj komorové odstrely žulového kameňa. Neskôr všetky kameňolomy ukončili výrobu a zanikli. Ale miesta vyťaženého materiálu sú aj dnes viditeľné.
V obci je evanjelický kostol z roku 1926-1927 s oltárnym obrazom M. Mitrovského, v súčasnosti v obci býva 825 obyvatelov.
O keške :
jedná sa o jednoduchú drive in kešku, velké parkovisko je oproti keške, pozor na kolajách !