Trencianske stavidla Multi-Cache

HAT V TRENCIANSKYCH BISKUPICIACH a jej okolie patria k vyznamnym a oblubenym lokalitam Trencina - nielen z vodohospodarskej stranky, ale aj z pohladu beznych obyvatelov i navstevnikov mesta, ktori „ku stavidlam“ (ako hovorievaju miestni) radi chodia na prechadzky, kupat sa, rybarcit ci inak relaxacne travit svoj cas.
(Tato keska je nahradou za archivovanu kes GC20RZJ, ktoru zalozil cejkoo.)

>>> KESKA <<<

* Stage 1 sa nachadza pri lavej strane hate, kde je vasou ulohou zistit hodnoty tychto indicii:
- pri lavom brehu rieky nad hatou sa nachadza vtok do betonoveho rybovodu, kadial zhora do vnutra telesa hate (takmer) neustale vteka voda; tento otvor je chraneny mrezou, na ktorej sa nachadza A zvislych tyci (vratane okrajovych, ramovych);

- nad vtokom do rybovodu je na stlpikoch (vodorovne) zavesenych B modrych retazi;

- na vezi hate, nachadzajucej sa najblizsie k lavemu brehu, je umiestnena seda tabulka s logom a nazvom podniku, ktory je spravcom tohto vodneho diela; pocet pismen na tabulke napisanych modrou farbou je C (poznamka: pripadne dvojhlasky „ia“, „ie“, „iu“ alebo pismeno „ch“ pocitajte ako 2 pismena; modre podnikove logo pismena neobsahuje).

* Stage 2 sa nachadza pri obsluznej (meracej a kontrolnej) vezi stojacej na lavom brehu stareho koryta rieky (pod hatou), odkial je sirsi pohlad na lavu cast vodneho diela a hate; tu je vasou ulohou zistit hodnotu tejto indicie:
- pocet schodov (t.j. stupnov, vratane medziplosiny a hornej plosiny) veducich zo zeme az po zelezne mrezovane dvere na vezi je D.

Vodne dielo (VD) Trencianske Biskupice sa nachadza na rieke Vah a jeho vystavba prebiehala v rokoch 1943 az 1951 v ramci budovania II. vazskej kaskady - sustavy vodnych diel s cielom umoznit energeticke (a casom aj plavebne) vyuzitie rieky juzne od Trencina. Na 40-kilometrovom useku Vahu medzi Trencinom a Piestanmi s hrubym spadom priblizne 50 metrov sa nachadza trojstupnova derivacna kaskada s vodnymi elektrarnami Kostolna (vzdialena po derivacnom kanali 4,8 km od hate), Nove Mesto nad Vahom (18,23 km od hate) a Horna Streda (31,0 km od hate). Tieto tri elektrarne boli spustene do prevadzky v rokoch 1953-1955, ich spolocny instalovany vykon je 76,5 MW a priemerna rocna vyroba je 350,5 GWh elektrickej energie.

VD Trencianske Biskupice sa sklada z hate, zdrze, hradzi zdrze a privodneho (derivacneho) kanala pre vodnu elektraren Kostolna.

Zelezobetonova hat (Biskupicka hat) sluzi ku vzdutiu hladiny a na regulaciu toku rieky. Jej stavba bola dokoncena v roku 1951, je vybudovana na Vahu v riecnom kilometri 161,905 (vzdialenost od ustia rieky) a stoji na podlozi tvorenom nepriepustnymi neogennymi bridlicami, na povrchu prekrytymi vrstvou strkopieskovych naplavov. Ma celkove 9 prietokovych poli:
- 4 polia maju sirku po 25 metrov a hradia ich 3,5 metrov vysoke ocelove tabulove stavidla s 1,4 metra vysokou klapkou umiestnenou na hornej hrane stavidiel (celkova vyska stavidiel je teda 4,9 metrov); tieto polia sluzia na prepustanie vody do stareho koryta Vahu;
- 4 polia maju sirku po 12 metrov a hradia ich 5,0 metrov vysoke tabulove stavidla; tieto polia sluzia na regulaciu pritoku vody do derivacneho kanala;
- 1 pole ma sirku 12 metrov a hradi ho stavidlo s klapkou s celkovou vyskou 5,6 metrov; toto pole by v buducnosti malo sluzit ako plavebny priestor (po uskutocneni projektu Vazskej vodnej cesty).
Sucastou telesa hate je aj komorkovy rybovod nachadzajuci sa pri lavom brehu rieky. Manipulacna budova hate bola postavena v roku 1950 na pravom brehu, pricom v roku 1994 bola zrekonstruovana a rozsirena o pristavbu. Na hati sa nachadzaju medzipilierove strojovne i hradidlovy zeriav pohybujuci sa po kolajovej drahe a zabezpecujuci moznost provizorneho zahradenia styroch kanalovych hatovych poli pre potreby oprav alebo v pripade havarie. K dispozicii su aj lavky pre pesich, sluziace na pohyb obsluhy vodnej stavby a transport materialu potrebneho k udrzbe (v buducnosti je mozne otvorenie prechodu cez hat aj pre verejnost).

Hat vodneho diela vytvara medzi zaustenim Nosickeho kanala a zaciatkom Biskupickeho kanala zdrz (Biskupicka zdrz), ktora zatapa plochu 0,9 km2 a pri beznej prevadzkovej hladine na urovni koty 205,39 metrov nad morom ma staly objem 1,5 miliona m3; dalsich 1,75 miliona m3 predstavuje zasobny objem, takze pri kulminacnych prietokoch sa celkovy ovladany objem zdrze moze zvysit az na 3,25 milionov m3 (pri maximalnej prevadzkovej hladine na kote 207,64 metrov nad morom ci na kote „storocnej“ vody vo vyske 208,34 metrov nad morom). Vzdutie v mieste hate je 4,9 metrov nad dnom a priemerne okolo 1,5 metra nad okolitym terenom. Zdrz plni ulohu zasobnej nadrze pre kaskadu Kostolna - Nove Mesto nad Vahom - Horna Streda, kedze vsak ma pomerne maly akumulacny objem, prevadzka tychto vodnych elektrarni je hydraulicky uzko viazana aj na cinnost predchadzajucej kaskady vybudovanej na vyssom toku Vahu.

Hradze zdrze maju 3 metre siroku korunu a su vybudovane s prevysenim 1 meter nad vypocitanu hladinu „storocnej“ vody; postavene su zo strkopiesku a spevnuje ich 15 centimetrov hruba dlazba vsadena do betonu. Sklon navodneho svahu je 1:1,75 a sklon vzdusneho svahu je 1:2. Na lavom brehu vedla hate, medzi brehovym pilierom a lavou inundacnou hradzou, je 150 metrov siroky volny obtok, ktory sluzi ako rezerva v pripade, ak by hatove pole vypadlo z prevadzky pri vyskyte katastrofalnych prietokov. Aj v useku pod hatou je Vah ohradzovany, brehy su spevnene lomovym kamenom a vrch brehovej hradze je spevneny kamenom a betonovym poterom; koryto rieky je tu pomerne vyrazne zarezane pod uroven okoliteho terenu.

Od hate je vedeny pravostranny privodny kanal ku vodnej elektrarni Kostolna (Biskupicky derivacny kanal) dlhy 4,8 kilometrov s pozdlznym sklonom dna v rozmedzi 0,080-0,095%. Ma lichobeznikovy profil s maximalnou sirkou dna 19,0 metrov, jeho maximalna prietokova kapacita je 180 m3/s a maximalna hlbka vody dosahuje 7,56 metrov. Sklon svahov hradze kanala je 1:1,75; ich vzdusna cast je pohumusovana a zatravnena, ich navodna cast spolu s dnom kanala je utesnena a chranena proti priesakom 15-centimetrovou vrstvou betonu.

Rieka Vah ma v profile hate celkovu plochu svojho povodia 9 267,1 km2 a dlzku svojho toku 238,4 kilometrov (od sutoku zdrojnic). Rocna priemerna teplota vody je 10,1 stupnov Celsia, priemerny uhrn zrazok na tomto mieste je 677,1 milimetrov za rok.
Na vodomernej stanici Hat VD Trencianske Biskupice dosahuje Vah priemerny rocny prietok 126,86 m3/s (v obdobi rokov 1992-2012; starsie data udavaju hodnotu 142 az 144 m3/s); najvyssie stavy prietoku su v marci a aprili (viac ako 190 m3/s), najnizsie v auguste a oktobri (80 az 90 m3/s). Tato voda je pri hati rozdelovana:
- do stareho koryta rieky, kam prepustanim cez sanacny kanal, rybovod, prepadom cez stavidlove klapky alebo vytokom pod stavidlo prechadza priemerny (rocny) minimalny denny prietok 25,6 m3/s (minimalny biologicky prietok potrebny pre zachovanie zivota v rieke je 10,0 m3/s); tato cesta sluzi na odtok prebytocnej vody nevyuzitej v derivacnom kanali a na odvedenie zvysenych prietokov pri „velkych vodach“;
- do Biskupickeho derivacneho kanala, v ktorom za priaznivych podmienok tecie ku vodnym elektrarnam az 180 m3/s vody po dobu priblizne 6 hodin denne (tri hodiny v rannej a tri hodiny vo vecernej energetickej spicke).
Vyskou prietokov Vahu v profile hate su urcovane aj stupne povodnovej aktivity - I.stupen pri 1 000 m3/s, II.stupen pri 1 400 m3/s a III.stupen pri 1 800 m3/s. Prietok „jednorocnej“ vody (moze byt dosiahnuty priemerne jedenkrat pocas roka) ma hodnotu 1 050 m3/s a „storocna“ voda (prietok dosiahnuty priemerne jedenkrat pocas sto rokov) ovplyvnena aj ucinkami vodnych nadrzi Orava a Liptovska Mara dosahuje 2 500 m3/s. Naprojektovana maximalna kapacita hate pri jej plnom vyhradeni je 3 000 m3/s. Doteraz najvyssi prietok bol namerany 9.7.1997 o 17-tej hodine, kedy bola jeho hodnota 1 827 m3/s.
Pre zaujimavost: za najnicivejsiu povoden, ktora postihla oblast Trencina za poslednych 500 rokov, je oznacovana katastrofalna povoden z augusta 1813, kedy odhadovany kulminacny prietok este nezregulovaneho Vahu dosiahol v meste Trencin 3 800 az 4 000 m3/s; hladina rieky sa vtedy zdvihla az o 14 metrov a voda zaplavila cele udolie od murov mestskeho opevnenia az po oproti leziace kopce...

V sucasnosti nastavaju v tejto casti Trencianskych Biskupic pomerne vyrazne zmeny - v roku 2007 bola medzi derivacnym kanalom a starym korytom rieky spustena do prevadzky mala vodna elektraren; panoramu tohto uzemia zmenila stavba noveho (druheho) cestneho mosta, sprevadzkovaneho v roku 2015; prilahle velke uzemie pri hati (v zaplavovej zone) by mal „obsadit“ planovany golfovy areal, ktory vsak znemozni beznym obyvatelom pristup do tejto oblubenej lokality - nuz, zostava iba verit, ze napokon vsetko dobre dopadne a na prechadzky „ku stavidlam“ sa uz v buducnosti nebude iba spominat...