Stredoveká Štôlňa
Ložisko Hummel, štôlňa "Pri kríži", je pokračovaním žíl ložiska Jedľovec "Fichten-hubel", charakteristická kremeňovo-sideritova mineralizácia s výrazným zastúpením sulfidov a sulfosoli.
Ide v nich o sústavu viacerých sideritovo-kemených-sulfidických žíl v komplexe hornín, s generálnym smerom V-Z, s dĺžkou rudných žíl do 2km. Z vrchných častí medenorudných žíl sa v minulosti získavalo striebro a meď. Od 14. storočia sa ťažili najmä limonity kôli potrebe železnej rudy a výroby nástrojov najmä poľnomhospodárskeho charakteru.
Štôlňa je kresanica čo znamená, že bola razená novou technológiou a to želiezkom a kladivom "Eisen und Schleger". Stará technika, ktorá bola používaná Keltmi bola ohňom a vodou.Údaje z Kremnice z roku 1331, za rok dokázal baník vyraziť 22m horizontálneho bánskeho diela, ktorého profil bol 2m2.
Vchod do štôlne bol zanesený sedimentmi. Po vyčistení a odvodnení sa obnovili pažnice. pažnice sú osadené v pôvodných kotviacich otvoroch. Podlaha štôlne je pôvodná. jej dĺžka je približne 104m razená horizontálne s jednou úpadnicou, ktorá je zaplavená. Ťažba v štôlni prebiehala v ě fázach. v prvej faze sa vyťažili medenorudné žily. Rastom dopytu železa sa v druhej fáze začal ťažiť limonit (železná ruda). Samotné zloženie je vidieť na halde. Ťažba limonitu bola len v zadných partiách a tu sa používal už aj strelný prach. Ruda a hlušina sa vynášala pomocou dreveného fúrika (Chunt) po drevenej podlahe.
Sprístupnená časť nám predstavuje ťažkú a nebezpečnú prácu baníkov s stiesnených priestoroch v tme a mokrom prostredí. Štôlňa je z bezpečnostných dôvodov zamrežovaná a sprístupnená len na vedecké účely.
Je pomníkom naších predkov a preto k nej pristupujte s úctou.
