Sv. Gorazd bol prvým a priamym nástupcom sv. Metoda v správe školy a zrejme aj arcibiskupstva. Dá sa povedať, že bol tretím apoštolom Slovákov, popri sv. Cyrilovi a Metodovi. Je najstarším známym kňazom a svätcom nášho pôvodu. Gorazd aj so svojimi spoločníkmi pochádzali z Veľkej Moravy, boli Slovenmi, teda presnejšia lokalizácia ich vlasti hovorí o území dnešného Slovenska. O živote sv. Gorazda vieme toho veľmi málo, o živote jeho spoločníkov – Klimenta, Angelára, Nauma a Savu ešte menej. Spomínajú sa, najmä sv. Gorazd v rukopisoch o živote Metoda a jeho učeníka sv. Klimenta Velického, neskoršieho bulharského biskupa.
S určitosťou však môžeme povedať, že Gorazd bol v dejinách druhým Slovákom, ktorý trpel za vieru (prvý bol Slavomír, príbuzný Rastislava a Svätopluka v r. 871). Gorazd bol prvým slovenským spisovateľom; preložil Sv. písmo do slovanského jazyka. Je prvým Slovákom, o ktorom kresťanská tradícia zachoval povesť svätosti.
Najstarší životopisný záznam, ktorý sa na Gorazda môže vzťahovať, súvisí s pobytom sv. Cyrila a Metoda v Ríme v rokoch 867-869. Uvádza sa totiž, že zobrali so sebou aj niekoľkých svojich učeníkov, ktorí boli potom v Ríme vysvätení – traja za kňazov a dvaja za diakonov. Hneď po svojom vysvätení spievali liturgiu slovanským jazykom v chráme sv. Petra, sv. Petronily, sv. Andreja a nakoniec v chráme sv. Pavla apoštola. Potom začas zotrval Gorazd s Cyrilom a Metodom v Ríme. Po Cyrilovej smrti (14.2.ABC) sa Metod so svojím sprievodom vrátil na Veľkú Moravu, nesúc so sebou aj slávnu bulu Hadriána II. o povolení slovanského bohoslužobného jazyka.
Potom dejiny o sv. Gorazdovi mlčia, až konečne roku DEF keď v predtuche smrti Metod poučoval svojich žiakov. Na otázku, koho určuje za svojho nástupcu, ukázal na Gorazda a odpovedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja.“ (Život Metoda, hl. XVII)
Po Metodovej smrti (6.4.DEF) sa však podarilo kňazovi Vichingovi intrigami dosiahnuť u pápeža, aby za administrátora Veľkej Moravy nepotvrdil Gorazda, ale jeho – Vichinga. To však trvalo len do roku 893. Vichinga vyhnal sám Svätopluk. V roku 898 prišli na Veľkú Moravu legáti pápeža Jána IX.: arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel. Pre Veľkú Moravu vysvätili jedného arcibiskupa a dvoch biskupov. Takmer s istotou môžeme tvrdiť, že tým arcibiskupom bol práve Gorazd. V roku 907 však Veľkomoravskú ríšu zničil vpád pohanských Maďarov. Mnohí kňazi ušli, slovanská liturgia takmer zanikla. Gorazd sa pravdepodobne uchýlil do Poľska, do Krakova, kde sa stal prvým arcibiskupom. Dosvedčuje to zápis v rukopisnom liturgickom kalendári zo 14. storočia z poľskej Vislice. Na 17. júl je tam určený sviatok sv. Gorazda. Viac zmienok o jeho živote nemáme. Patrí mu však pevné miesto medzi svätcami slovenského pôvodu a právom ho pokladáme za tretieho apoštola Slovanov.
Úctu k sv. Gorazdovi na Slovensku dokazujú nielen jemu zasvätené kostoly, ale aj veľký počet jeho vyobrazení (Dusík, Hložník, Klimčák). Básnik Svetloslav Veigl napísal o sv. Gorazdovi báseň.
Svätý Gorazd,
náš prvý svätec,
i prvý náš spisovateľ – kňaz.
Ako nebotyčná hora
chráni nás, ustavične volá:
chráňte si vzkriesenú svoju slobodu,
nech bezuzdnosť nespáli vám dušu národa!
Jeden z kostolov sa nachádza aj na Klokočine.
Pozemok pre kostol má veľmi vhodnú polohu. Korešponduje so sídliskovou vybavenosťou a budúcim mestským parkom v kľudnej časti pod kopcom Borina. Na vyčlenenom cirkevnom pozemku bol vybudovaný najprv provizórny kostol z priemyselných prvkov poľnohospodárskej nezateplenej haly, ktorý už splnil svoj účel provizória a v súčasnosti slúži pre klubovú činnosť. Následne sa realizovali ihriska pre mládež. V ďalšej etape sa podľa zastavovacieho plánu využitia pozemku realizovalo veľmi využívané Pastoračné centrum sv. rodiny. Nový kostol, ktorý bol vysvätený 7. októbra GHIJ, uzatvára komplex sakrálnych objektov na danom pozemku. Slúži pre spádové územie celého sídliska, ktoré ma okolo 30 tisíc obyvateľov.
Pôdorys kostola charakterizuje sploštená nepravidelná elipsa podobná kružnici. Usporiadanie liturgického priestoru je centrálne, čo je určitou zvláštnosťou moderných sakrálnych stavieb. Lavice sú osadené centrálne, do kruhu, okolo obetného stola. Týmto spôsobom sa pokúsili autori vytvoriť kompaktné a živé farské spoločenstvo okolo slávenia eucharistie, podobne ako v každej dobrej rodine, kde sa sedí čo najbližšie k rodinnému stolu. Veža so zvonicou, ako dôležitý symbol kostola, je situovaná mimo hlavného objektu, ale tak, aby uzatvárala malé námestie pred kostolom spolu s už vybudovaným pastoračným centrom. Kostol má kapacitu 500 miest na sedenie a 700 na státie.
Final súradnice sú :
N 48° (C-A) (E) . [(D-J)+(H*B)] (D/2) (B+3)
E 018° [(A-B)*H] (F-G) . (C+I) [(G*2)-1] (E/2)
Pomocka je na "skrini"-vratit na povodne miesto. Keska sa nachadza na finalnych suradniciach (nie na skrini)
Ďalšie zo série: Dvaja bratia