Pri odlove budte nenapadni. S maskovanim kesky narabajte opatrne, je pomerne krehke. Po odlove ju dokladne zamaskujte.
Devansky viadukt bol pomenovany podla myjavskej kopanice U Devanov, pri ktorej sa nachadza. Ma dlzku 209 m, vysku 22 m a lezi v sklone 13, 4 ‰. Vo vsetkych otvoroch ma zelezne priehradove nosne konstrukcie s hornou mostovkou, 5 otvorov v dvoch krajnych s rozpatim 24 m a vo troch strednych poliach 49,2 m.
Devansky viadukt lezi na trati Nove Mesto nad Vahom – Veseli nad Moravou, ktora bola postavena v rokoch 1923 – 1929. Stavba bola rozdelena na 2 useky. Ako prvy bol postaveny usek Veseli nad Moravou – Myjava (jeho sucastou je aj Devansky viadukt) a druhy bol usek Myjava – Nove Mesto nad Vahom. Na trati sa nachadzaju tri tunely - Generala M.R.Stefanika, Poriadsky, Cachticky a pät velkych viaduktov - Lipovsky, Devansky, Myjavsky, Papradsky a Lipovecky.
Vystavba celej 67,9 km dlhej trate stala 283 milionov Kc a bola najväcsou investiciou statu v 20-tych rokoch v ramci vystavby zeleznic CSR. Aj tato skutocnost i zlozite terenne a geologicke podmienky boli pricinou, ze ďalsi planovany usek Myjava - Brezova pod Bradlom, ktory mal z Myjavy vytvorit zeleznicny uzol, zostal len v projektoch.

Ustredna stavebna sprava Ministerstva zeleznic zadala stavbu Devanskeho viaduktu (v st. km 30.2/5) firmam Vitkovicke banske a hutne taziarstvo vo Vitkoviciach a Teplickej strojarni a.s. v Teplicich-Sanove. Postaveny bol podla rovnakych parametrov ako Lipovsky viadukt. Viadukt bol na konci vojny tazko poskodeny. Rozbite boli horne casti oboch opier a úplne zniceny prvy pilier. Tym spadli konstrukcie prveho a druheho pola, ktore sa padom znacne poskodili. Konstrukcie tretieho pola boli prerazene v druhej priehrade a pri pade sa pociatok konstrukcie úplne rozbil. Pri jeho rekonstrukcii sa najprv zdvihli konstrukcie a piliere sa upravili do zjazdneho stavu.
V roku 1984 sa uskutocnila vymena krajnych poli viaduktu za celozvarane konstrukcie so sikmo rozkrocenymi plnostennymi hlavnymi nosnikmi rozpätia 24 m a s ulozenim centrovacich list na hornych pasoch hlbokych nosnikov. Polia boli vyrobene v Juhoslavii. Vymena sa uskutocnila pomocou zeleznicneho dvojkonzoloveho zeriavu GEK-80.

Zdroje: rail.sk, vlaky.net