Doplnky ženijných zabezpečovacích zátarasov.
Pôvodné trasy zátarasov boli v rokoch 1953-1956 postupne prestavané za výraznej asistencie sovietských poradcov. Zátarasy sa na „hlavných smeroch postupu narušiteľov“ v rokoch 1952-1957 zamínovali. Míny sa kládli do minového pásu medzi trojstenný zátaras. Používali sa protipechotné míny s nástražným drôtom alebo protipechotné míny s elektrickým odpaľovaním, mínové protipechotné pásy s nášľapnými mínami a ako doplnok klamné mínové pásy, ktoré sa používali aj na miestach mimo zátaras tak, aby boli jasne viditeľné a odradili pripadného „narušiteľa“. Našťastie sa tento spôsob ochran hraníc neosvedčil a tak bol koncom šesdesiatch rokov zátaras odmínovaný najmä z dôvodu samovoľných výbuchov, ktoré mali za následok smrtelné úrazy členov pohraničnej stráže.
V druhej polovici 60. rokov bol pôvodný zátaras postupne pretrasovaný a zmenený na dvojstenný a doplnený orným pásom v šírke 8m. Ďalej bolo stanovené, že samotný zátaras doplnený pozorovateľňami môže zaberať pruh maximálne o šírke 20m.
Ďalším doplnkom ochrany hraníc bol už spomínaný kontrolný pás. Budoval sa od roku 1951 ako preoraný a urovnaný pás zeminy v šírke 8-15m, neskôr sa zúžil na 3-4m. Tento pás bol denne upravovaný, aby na ňom boli vidieť prípadné stopy naruśiteľa hranice. V zime a na úsekoch s trvalou snehovou pokrývkou sa zriaďovali tzv. lyžnice – lyžiarske stopy. Ďalším z doplnkov ochrany hraníc boli budované lesné prieseky, ktoré boli hliadkami pozorované cez deň z krytých zemných alebo vežovitých pozorovateľní (tieto sa zriadili ako celokovové od roku 1971 po celom úseku hraníc).
Popri všetkých týchto doplnkoch sa budoval popri zátarasách aj systém obslužných komunikácií ktoré mali zabezpečiť, aby hliadka v prípade narušenia mala možnosť dostihnúť narušiteľa ešte pred prekročením hraníc (po jednej z týchto komunikácií kráčate pri hľadaní tejto kešky).
Cesty vedúce naprieč hranicou boli zničené – preorené, alebo na ne boli nakladené betónové zátarasy. Tieto zátarasy spolu s železnými protitankovými ježkami sa používali aj na miestach kde bola možnosť prejazdu hranicou ťažkou technikou.
Ak Vás história hraníc zaujala môžete smelo pokračovať k ďalšej keške – Železná opona III.