Šúr
Šúr je národná prírodná rezervácia na ploche 655 ha v katastrálnom území obce Svätý Jur (lokalita sa preto nazýva aj Jurský Šúr). Predmetom ochrany je mokraď s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí izolovaného zvyšku pôvodného barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovobrestový les nazývaný Panónsky háj. Lokalita bola 2. júla 1990 zaradená do zoznamu rámsarských lokalít medzinárodného významu.
Dejiny
Šúr je ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v mladších štvrtohorách, v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Táto priehlbina vznikla tektonickou činnosťou a napĺňala sa vodou pritekajúcou z malokarpatských svahov a Dunaja. Vzniklo tu tak obrovské, no veľmi plytké jazero, ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale postupne sa zanášalo aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala rašelina. Tak postupne vznikol Šúr, nepriechodný močiar pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň tvorili aj rezervoár pitnej vody, ale keďže boli prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch, už v stredoveku sa usilovali o ich vysušovanie. To sa však dialo iba v malom a Šúru to podstatnejšie neublížilo.
V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, ktorý prispel k podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Už vtedy prírodovedci upozorňovali na mimoriadnu hodnotu jeho fauny i flóry. Napriek úsiliu o jeho záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú likvidáciu Jurského šúra. Kvôli hospodárskej kríze bol pozastavený, ale už v rokoch 1941 až 1943 bol vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol. Začalo sa tu dariť požiarom.
Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení vyhlásená za chránené územie. Šúr si to skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným biotopom – životným priestorom jelšového lesa tohto typu v Strednej Európe.
Biológia a ekológia
Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska: V roku 1972 to boli pijavice – Batracobella slovaca, v roku 1991 vošky – Somaphis bratislavensis. V rezervácii bolo zistených 82 druhov mäkkýšov.[3] Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Väčšina z týchto druhov je chránená Bernskou konvenciou, ktorú podpísala aj Slovenská republika. Niektoré druhy sú chránené aj podľa ďalších medzinárodných dohovorov. Na území rezervácie žijú napr. viaceré druhy netopierov, ktoré sú chránené aj Bonnskou konvenciou a osobitnou Dohodou o ochrane netopierov v Európe (Slovensko ratifikovalo aj tieto medzinárodné dohovory).
Rámsarská konvencia
2. február je každoročne vyhlásený za Svetový deň mokradí. V tento deň bol v roku 1971 v iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy pod názvom Rámsarský dohovor. Rámsarská konvencia je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov „Dohovor o mokradiach“. Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Na Slovensku evidujeme týchto 13 mokradí medzinárodného významu, ktoré sú zapísané ako rámsarské lokality (v zátvorke uvádzame dátum ich zápisu): Parížske močiare (2. 7. 1990), Senné-rybníky (2. 7. 1990), Šúr (2. 7. 1990), Dunajské luhy (26. 5. 1993), Latorica (26. 5. 1993), Niva Moravy (26. 5. 1993), Alúvium Rudavy (17. 2. 1998), Mokrade Oravskej kotliny (17. 2. 1998), Mokrade Turca (17. 2. 1998), Poiplie (17. 2. 1998), Rieka Orava a jej prítoky (17. 2. 1998), Domica (2. 2. 2001), Tisa (4. 12. 2004).
Súčasnosť
Napriek tomu, že sa NPR Šúr dostalo aj takéhoto medzinárodného uznania, čaká už vyše šesťdesiat rokov na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne ochrany. Prírodné hodnoty tohoto jedinečného územia boli totiž v minulosti narušené už spomínanými viacerými negatívnymi faktormi, z ktorých väčšina pôsobí dodnes. Rozhodujúcim negatívnym faktorom z hľadiska existencie mokraďových spoločenstiev bolo narušenie vodného režimu v dôsledku odvodnenia. Za posledných 60 rokov nebola tomuto problému venovaná dostatočná pozornosť a mokraďové spoločenstvá v rezervácii preto trpia nedostatkom vody. Je preto potešiteľné, že sa v súčasnosti začala realizácia projektu na obnove vodného režimu v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šúr. Projekt realizuje Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP).
Náučný chodník: Prírodné klenoty Šúru
Trasa: Svätý Jur – pri Fanglovskom potoku, prechádza okolo rybníka, Biologickej stanice Prírodovedeckej fakulty UK, ďalej cez Panónsky háj a končí pri cestnej komunikácii v Čiernej vode.
Dĺžka: 4,1 km
Čas prechodu: 1 – 1,5 hod.
Počet zastávok: 6 a 3 vstupné IP (Svätý Jur – začiatok NCH, Vajnory a Čierna Voda)
Zameranie chodníka: prírodovedné, environmentálne
Typ chodníka: samoobslužný, jednosmerný, peší, letný, zimný
Náročnosť terénu: nenáročný
Náväznosť na turistickú značku: nie je
Prístup: začiatok NCH je pri Fanglovskom potoku za novou budovou skladov Hypernovy neďaleko Svätého Jura
Rok otvorenia, garant: 2006, Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP) Bratislava
Zdroj: wikipedia
Otázky:
Všetky odpovede na otázky získate z informačného panelu na Stage1.
POZOR! OD 24.3.2016 SA ZMENIL STAGE1 A TEDA AJ OTÁZKY.
1. Akú má výmeru Národná prírodná rezervácia Šúr podľa informácie na tabuli?
2. Od ktorého roku je Šúr Ramsarskou lokalitou?
3. Uveďte názov živočícha zobrazeného na obrázku hore v strede.
Odpovede zasielajte cez profil, nečakajte na schválenie správnosti. V prípade, že budú odpovede nesprávne, budem vás kontaktovať.