Bojnická cesta vedúca z Prievidze do Bojníc mala veľmi príznačný názov. Dobové pramene uvádzali, že bola rovná ako pravítko.
Po oboch stranách ju lemovala topoľová aleja. Plynulú cestu prerušoval iba pôvodne drevený most vedúci ponad rieku Nitru. Táto je od roku 1960 prirodzenou hranicou medzi mestami Prievidzou a Bojnicami. Krásna topoľová aleja bola z dôvodu rozširovania cesty, a tiež ako veľký alergén, postupne likvidovaná. Dodnes sa z nej zachovali ojedinelé topole, rastúce na mieste niekdajšieho brodu. Ten využívali povozníci, ktorí si netrúfali prejsť po pôvodnom drevenom moste.
Podľa ústnej tradície nie mostom ale brodom prechádzal v roku 1910 aj záprah vezúci súčasti mramorového sarkofágu grófa Jána Františka Pálfiho z prievidzskej železničnej stanice do krypty bojnického zámku. Ďalšia legenda hovorí, že práve popod most mala viesť tajná chodba medzi kláštorom piaristov a studňou bojnického zámku.
Bojnicka way, the road which goes from pd to b, had a distinctive name. The period sources said it was straight like a ruler.
The poplars grew along the both sides of this road. The fluent road was only broken by wooden bridge above the river Nitra. This river is a natural border between pd and b since 1960. The beautiful poplar alley was gradually destroying because of the road enlarging and alergens of poplars. Only isolated poplars on the place of ertwhile ford are conserved. Carriers made use of this ford, when they didn't have courage to cross the wooden bridge
According to spoken tradition also setout, which carried components of marbled sarcophagus of the count J.F. P. from railway station in pd to the crypt in Bojnice castle, ran through the ford. Another legend says, that secret corridor between monastery in pd and manhole in B. castle passed under the bridge