Mesto Veľký Šariš sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Mesto sa rozkladá na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni. V západnej časti je situované staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou. Rozloha chotára je 3 534ha.
Najnižším miestom je dno Torysy v prelome Dúbrava - Bikoš s nadmorskou výškou 255 m n. m. Najvyšším miestom je Šarišský vrch - 570,1 m n. m. V širšom okolí je najvyšším vrchom Stráž (739,5 m n. m.) a Lysá Stráž (696,4 m n. m.). Osou územia je rieka Torysa vytvárajúca širokú dolinu. Z významnejších prítokov z pravej strany je Pajtovský potok a Šarišský potok. Z ľavej strany potok Dzikov.
Na základe súčasného stavu poznania kladieme počiatky osídľovania stredného šariša do mladšieho úseku stredného paleolitu. Opierame sa o získané kamenné nástroje z náleziska Bikoš V., ktoré sú staré 60 000 až 80 000 rokov. Ide o prvé doklady prítomnosti neandertálskeho človeka v šarišskom regióne. Prvý písomný záznam o Veľkom Šariši pochádza z roku 1217. Veľký Šariš a Prešov dokázateľne existovali aj pred prvými písomnými správami na úrovní obcí, pravdepodobne so samostatnými farami. (Košice vznikli v roku 1230, Bardejov 1241, Prešov 1247, Sabinov 1248, Levoča 1249).
Pre vznik prešovského osídlenia okrem rieky Torysy bola rozhodujúcim činiteľom dôležitá križovatka obchodných ciest, spájajúca Balkán s poľským Pobaltím (Soľná cesta) a v smere V-Z, to bola cesta spájajúca Halič so Spišom. Veľký Šariš sa rozvíjal ako typické podhradie.