Erb obce
Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odporúčala prijať erb obce v tejto podobe: v červenom štíte strieborná, zlatovlasá, strieborno odetá, zlatým plášťom zahalená sv. Barbora, vo vystretej pravici so striebornou trojokennou vežou, v ľavici pred sebou so zlatou knihou, po jej bokoch po jednej veľkej zlatej hviezde. Tento symbol obce Hranovnica je zaevidovaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou H-80/97. Sv. Barbora bola v stredoveku jednou z najpopulárnejších svätíc. Dve zlaté hviezdy plnia funkciu odlišovacích prvkov v erboch a pečatiach s jej obrazom, keďže zobrazení tejto svätice v stredovekých erboch bolo veľa. Červená farba štítu je symbolom jej preliatej mučeníckej krvi. Zlatá alebo žltá farba je v kresťanskej symbolike znakom cnosti, úcty a vznešenosti. Strieborná alebo biela farba je zas vyjadrením nevinnosti, čistoty a radosti. Žltá a biela farba v heraldike symbolizujú tiež vzácne kovy zlato a striebro, kým červená farba je aj symbolom železa.
Erb obce Hranovnica, vychádzajúci z historickej pečate obce, ktorú poznáme podľa odtlačku z r. 1502.
Dejiny obce od prvej písomnej zmienky
Prvá písomná zmienka o Hranovnici pochádza z roku 1294, väčšina historikov sa však domnieva, že existovala už pred týmto dátumom. Jej vznik kladú rôzne: pravdepodobne do polovice alebo do 70-tych rokov 13. storočia. Pričiniť sa o to mali cisterciti za pomoci šoltýsa Hildebranda, pričom osadníci mali byť prevažne Nemci. Pri tomto tvrdení sa spravidla vychádza z listiny Belu IV. z roku 1260, ktorou potvrdil donáciu na hranice štiavnického opátstva na základe staršej listiny vydanej jeho bratom Kolomanom.
Výskum dokázal, že založeniu obce Hranovnica predchádzalo založenie kláštora ku ktorému došlo v roku 1223. Založiť ho dal Koloman a so sebou priviedol do Uhorska mnoho Nemcov. Po roku 1270 si mnísi územie okolo kláštora a severné pobrežie Hornádu ponechali pre seba a ostatné územie vydali prenajímateľom – šoltýsom, aby tu založili jednotlivé osady. Tak vznikla aj Hranovnica.
Obec bola majetkom Štiavnického opátstva v rokoch 1223 – 1542 vo vlastníctve cistercitov. Potom prechádzala rôznymi vlastníkmi v zálohe. Posledným majiteľom v rokoch 1776 – 1945 bolo spišské biskupstvo.
Prevláda názor, že názov obce je odvodený od slova granica – hranica. Pravdepodobne preto, že leží na hranici medzi Spišom a Gemerom, alebo snáď aj Uhorska a Poľska. Jej názov sa dochoval v rôznych podobách Granich (1294, 1320), Greniz, Grenic (1321, 1328), Grenicz (1423), Hranowycza ( 598), Hranowcze (1773) a v roku 1786 sa už stretávame s dnešným názvom v podobe Hranownicza.
Dejiny obce v stredoveku
Zo stredovekých dejín obce sa zachovalo pomerne málo dokumentov. Za veľmi dôležitú sa považuje listina z roku 1294, kde sa nachádza prvá písomná zmienka o obci, ale aj ďalšie dôležité údaje o obci, medzi ktoré môžeme zaradiť údaje o pivovare, mlyne či rybníku. Keď v roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít Veľký udelil spišskému cisterciatskému kláštoru právo súdnictva svojich poddaných, dostali sa i občania Hranovnice pod ich jurisdikciu.
Občania obce sa už v stredoveku živili okrem roľníctva aj baníctvom, ktoré malo tak veľký rozsah, že sa o stredovekej obci hovorí ako o banskom mestečku.
Zdroj: hranovnica.sk , wikipedia
Keš na úvodnych súradniciach nenájdete. Pre získanie finálnych súradnic musíte najprv vylúštiť šifru.
N48 58.X E020 18.Y , kde matematicky
SK: Ďakujem že xWG meníte len za xWG, nie za iné predmety.
EN: Thank you that you exchange xWG coin only for another xWG coin and not other thing.
!!! POPROSÍM VÁS ABY STE NEZVEREJŇOVALI TITULNÚ STRANU LOGBOOKU NA KTOREJ SA NACHÁDZAJÚ FINÁLNE SÚRADNICE !!!
