Keška je venovaná mojím najbližším a pre všetkých geocacherov ako darček pod stromčekom 
Pôvod vianočných zvykov:
Oslava Ježišovho narodenia: „Raní kresťania neoslavovali [Ježišovo] narodenie, lebo oslavu akýchkoľvek narodenín považovali za pohanský zvyk.“ (The World Book Encyclopedia)
Slávenie 25. decembra: „Zvyky spojené s vítaním znovu sa rodiaceho slnka boli v tradícii európskych národov natoľko zakorenené, že vo štvrtom storočí cirkev presunula výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie slnka.“ (Rok vo zvykoch nášho ľudu)
Dávanie darčekov a hodovanie: V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska sa píše: „Pri oslavách na počesť boha Saturna (od 17. do 24. decembra) sa ľudia vzájomne obdarúvali sviečkami a žartovnými darčekmi.“ Podľa ďalšej encyklopédie „vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu“. (Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom)
Vianočný stromček: „Už v starom Egypte, Babylónii i v Ríme sa oslavy zimného slnovratu spájali s používaním zelenej vetvičky alebo stromčeka — symbolu prebúdzajúceho sa života.“(Veľká kniha slovenských Vianoc)
Imelo a zeleň: Z Encyklopedie slovanských bohů a mýtů sa dozvedáme, že imelo „zohrávalo úlohu v slávnostiach zimného slnovratu, odkiaľ prešlo do symboliky vianočných sviatkov“. V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska sa píše, že „symboliku zelene [kresťanstvo] prevzalo z predkresťanskej tradície“.
Koledy: „Obradná obchôdzka“ s koledami má korene „v predkresťanských obradoch novoročia“. (Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom)
Čo vlastne slávime cez Vianoce? Najlepšie to zhrnie tento citát z Nového zákona, ktorý sa zvykne čítať v kostole na polnočnej, resp. pri Vianočnej večeri:
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a
strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ LK 2,1-14
Štastné a Veselé (keškovanie ;))