Ufrflaný kešer
Už to tento rok vyzeralo, že na Silvestra zostanem doma, ale nedalo mi to a napriek tomu, že Starý most dočasne zmizol, vybral som sa opäť do týchto miest. Cestou som si hovoril: Veď čo keď tam opäť budú tí ľudia, ktorí si hovoria kešeri, možno si zase vypočujem niečo zaujiímavé a aj sa niečo nové dozviem.
Prišiel som na miesto a jasneeee, už tam postávali a opäť živo diskutovali. Tentoraz nepili ani šampanské ani pivo, nejedli klobásku ani kapustnicu. Napchávali sa punčovými rezmi a popíjali punč.
Ako vždy diskutovali o keškách, dokonca aj o kešovkách. V podstate sa bavili o tých istých veciach ako minulé roky, akurát sa mi zdalo, že sú akosi viac ufrflaní. Jeden hovorí: „Ja neviem, prečo to ten owner nedal o 23 metrov južnejšie, veď to je oveľa vhodnejšie miesto.“ Druhý vraví: „A tú druhú? Prečo to dával na tú borovicu, keď je tam taký krásny dub, ja to nechápem.“ Ďalší zasa frflal: „No a ešte tam dal mikrošku, akoby tam nebolo dosť miesta aj na smallku.“ „A to prevedenie. Celé zle,“ poznamenal ten najvyšší z nich. No otras.
Tento rok som počúval len samé frflania, tak som si usrkol z punču, ešte som chvíľu pobudol a vybral sa domov. Po ceste som zbadal krásne borovicové stromoradie. Bola síce tma, ale to miesto sa mi zdalo pekné, tak som tu v rúre zanechal jednu kešku, snáď mi ju teda kešeri a kešerky neofrflú. Ale nech! Je to len keška...
