ako dusila a zadusila toľko lásky a života. Nuž, vy sami poznáte najlepšie svoje sny a túžby.
A také to mal každý, kdo na bitevných poliach prachnivel a o koho sme zakopávali vo vypálených dedinách a vydrancovaných mestách.
Keď sa človek dostane vojne do mlyna,tak ho to pomelie,otĺče,ohluší,že po chvíli človek myslí, že je to všetko celkom v poriadku a že inač ani nemôže byť.
ZABÍJAŤ?
Prečo by si nezabíjal, veď ináč by si bol zabitý ty sám.
A tak netrvá to dĺho a je z teba zabiják, palič a drancovník a vôbec už to neruší tvoj spánok, a uštvaný a uťahaný sa naučíš spať ako neviniatko.
Nevadí ti, že máš pod hlavou namiesto podušky telo zabitého nepriateľa.
Na vojne je totiž najhoršie, nie že zabíjí tela, ale duše !
V Katastri obce Raková v osade u Skákalov v časoch,
keď sa Druhá svetová vojna blíži k svojmu záveru, presnejšie koncom marca 1945, si vyžiadala ďalšiu krutú daň v podobe deviatich obetí. Cestou z Čadce smerom na Zákopčie koncom marca 1945 prechádzalo vojenské auto s gestapáckou osádkou. Nikto z obyvateľov, ktorí auto vtedy videli netušili, čo sa deje.
Auto zastavilo pri lese Hájnica blízko osady U Skákalov. Je to ideálne miesto pre vraždenie bez svedkov. Z auta okrem gestapáckej osádky vystupujú aj ďalší deviati muži. Ich ruky sú zviazané silným drôtom. Podľa oblečenia boli slovenského pôvodu a mohli pochádzať z Oravy. Jeden z nich bol pravdepodobne Poliak, pretože mal na sebe poľskú pohraničnú uniformu. Zrazu im gestapáci uvoľnili drôtom zviazané zápästia, ktorý im zanechal na rukách viditeľné podliatiny. Museli kopať jamy. Bolo ich celkom päť. To už vedeli, že si sem prišli po istú smrť a že si kopú vlastné hroby. Gestapáci vytiahli zbrane a namierili priamo na hlavy ôsmich obetí. Vzápätí sa zbrane rozštekali a muži spadli do vlastnoručne vykopaných hrobov. Jeden očitý svedok tragédie je ešte stále živý. Musel zahladiť stopy a zahrabať svojich druhov. Ale ani on ako svedok tohto krvavého masakra nemôže zostať živý. Ešte raz pištoľ zašteká. V rýchlosti gestapáci zahrabávajú aj deviateho popraveného muža. Chcú čo najskôr opustiť miesto popraviska. Nevšimli si však, že telo posledného popraveného zahrabali nedostatočne a z hrobu mu trčí noha. Po skončení diela skazy rýchlo nanasadli do auta a odtiahli preč.
Je 18. máj 1945, približne sedem týždňov po zavraždení 9 mužov. Lesný Greguš zo Zákopčia a nejaké ženy zbierajú v lese Hájnica raždie. Jedna zo žien si zrazu všíma vytŕčajúcu nohu z hrobu. Veľmi sa preľakla a spolu s ostatnými šla okamžite nahlásiť miesto tragédie.
Začína sa exhumácia tiel. Mŕtve telá deviatich neznámych mužov vyberajú z piatich, nie hlbokých hrobov. V prvom hrobe boli nájdené tri mŕtvoly, v druhom a piatom hrobe bolo jedno telo a v treťom a štvrtom hrobe sa našli dve mŕtve obete. Telá dôkladne prehľadávajú, ale ani u jedného z nich nie je nájdený žiadny osobný doklad, podľa ktorého by sa dala zistiť ich totožnosť. Začalo pátranie po okolnostiach tragédie. Zistilo sa, že muži boli nemeckým gestapom privezení do Čadce, kde boli väznení, a nakoniec zavraždení v spomínanom lese. Vraždy mali na svedomí príslušníci nemeckého gestapa z Čadce, ktorí pred príchodom Červenej armády ušli do Nemecka. Za tieto vraždy bol zodpovedný veliteľ gestapa v Čadci - Majer. Pri exhumácii tiel sa našli len útržky papierikov vo vreckách jednej z obetí a kúsok bielej kriedy. Preto boli poverení zisťovaním identity mužov občania z blízkeho i vzdialeného okolia. Nikto však v mŕtvych mužoch nespoznal blízku alebo známu osobu. Mŕtve telá mužov sú odfotografované a ich fotografie uverejnené v dennej tlači, aby sa príbuzní mohli prihlásiť. Čakalo sa márne. Nikto sa nehlásil. Bolo predsa len niekoľko týždňov po vojne, všade vládol chaos. Dňa 28. mája 1945 sú obete gestapáckeho masakra hromadne, podľa nájdenia hrobov, pochované na miestnom rakovskom cintoríne.
Po desiatich rokoch je pri príležitosti 10. výročia SNP v roku 1954 postavený deviatim neznámym obetiam na mieste tragédie U Skákalov pomník, ktorého výstavbu iniciovala Miestna organizácia zväzu protifašistických bojovníkov. Ich pamiatku pripomína aj pamätný kameň umiestnený na miestnom cintoríne v ústredí obce, ktorý pripomína túto tragickú udalosť. Bohužiaľ, bez mien obetí, pretože do súčasnosti sa nepodarilo zistiť totožnosť mŕtvych vojakov. Ktovie, možno ešte žijú pozostalí, ktorým sa po skončení vojny nevrátili domov manželia, otcovia či bratia a dodnes nevedia, kde leží ich hrob, na ktorý by im mohli dať kytičku. Možno sa niekedy podarí odtajniť pôvod neznámych hrdinov popravených v Rakovej U Skákalov, ktorých mená stále zostávajú zahalené rúškom tajomstva.
"VÁM BRIATIA,
KTORÍ STE PADLI ZA NAŠU SLOBODU,
MY ŽIVÍ SLÁVNU PRÍSAHU SKLADÁME,
ŽE VAŠEJ LÁSKE K NÁRODU A K VLASTI
VERNÍ ZOSTANEME."
Poďakovania s pomocou pri tvorbe listingu patria Neznámemu autorovi a Kalichovi68.
Ku keške:
Jedná sa o rychlu a jednoduchu multinku, kde pre získanie finálnych súradníc stačí zrátať potrebné veci a dosadiť do jednoduchého vzorca.
Vzorec
49° 25.(C-B-A)(C)(D-B)
018° 43.(D+B)(C-B-A)(A-B)