Cieľom tejto série je upozorniť, že Petržalka nebola vždy iba 120-tisícovým panelovým sídliskom, betónovou džungľou či králikárňou, ako ju niektorí posmešne nazývajú. Tam, kde teraz do neba čnú dvanásťposchodové vežiaky, sa nachádzala kedysi malebná dedina, za prvej republiky najväčšia v Československu. Na pôde, po ktorej kráčate, stáli rodinné domčeky, ktoré obkolesovali záhrady a ovocné sady. Pôvodná Petržalka (Ligetfalu, Engerau) bola jedinečným miestom s vlastnou atmosférou. Doslova plávala v zeleni, bola pľúcami Bratislavy. Cez leto celá voňala marhuľami, ktorých sa tu dopestovalo najviac v celej krajine. Bola to prímestská dedina so všetkým, čo patrí mestu aj vidieku. Pulzoval v nej život, či v kultúrnych spolkoch, či na športoviskách, v kinách, divadlách a terasách nespočetných kaviarničiek. Jej osud bol krutý. V 70-tych rokoch sa začalo s jej asanáciou a výstavbou najväčšieho sídliska v strednej Európe. Do rodinných domčekov sa zahryzli buldozéry a postupne zrovnali dedinu so zemou. Stará Petržalka zmizla z povrchu zemského. Pôvodná zástavba zostala zachovaná iba v Kopčanoch a Kapitulskom dvore.
Petržalka sa dá pokojne nazvať „kolískou športu“ nielen v bratislavskom, ale i celoslovenskom meradle. Najmä po vybudovaní železného mosta Františka Jozefa v rokoch 1980-1891 začala žiť intenzívnym športovým životom. Výhodné spojenie s Bratislavou a obmedzená možnosť bratislavských klubov budovať svoje stánky v meste inšpirovali ich vybudovať štadióny v Petržalke. V blízkosti vyústenia Starého mosta na petržalskej strane vyrástlo viacero futbalových štadiónov – PTE (neskôr ŠK Artmedia), I. Čsl. ŠK Bratislava (do asanácie Červená hviezda), ŠK Makkabea (ŠK Poštári) a ihriská FC Ligeti a PMTK, neskoršie v 30-tych rokoch 20. storočia ihriská ŠK Slávia Kablo a ŠK Matador... V Petržalke sa tak celkovo nachádzalo až sedem športových areálov, z toho tri štadióny, štyri otvorené ihriská a niekoľko desiatok tenisových dvorcov. Osobitne si pripomeňme deväť športovísk.
Štadión Makabi (A) patril židovskému futbalovému klubu ŠK Makkabea Petržalka, ktorý postavili v 20. rokoch 20. storočia. Zachoval sa jeho projekt od architekta Weinwurma. Štadiónu dominovala nezvyčajne vysoká drevená tribúna, možno aj so 45-stupňovým sklonom. Židovský klub hral v rámci bratislavského futbalu súťaže I. triedy. I tento športový areál mal aj tenisové kurty, tak ako všetky petržalské štadióny a ihriská. Športový areál ŠK Makkabea prevádzkovali v posledných desaťročiach pred asanáciou štadióna ŠK Spoje Bratislava – Poštári. Z areálu, ktorý za okupácie úplne spustol a taký bol aj dlhé roky po vojne, vybudovali Spoje dôstojný stánok, ktorý fungoval až do asanácie v 70-tych rokoch 20. storočia.
Na petržalskom brehu Dunaja sa až do roku 1968 vypínala jedinečná novogotická stavba s vysokou vežou. Bol to Bratislavský veslársky klub (B) (Pozsonyi hajós egylet - PHE), ktorý sa po vzore anglických veslárskych klubov stal v roku 1862 prvým moderným športovým klubom v Uhorsku. Stavba projektovaná vtedajším známym architektom Raimundom Jeblingerom bola v štýle romantického zámočku. Okrem rozličných veslárskych pretekov usporadúval aj ľahkoatletické súťaže na blízkom ihrisku, ktoré už rovnako nestojí. Pri výstavbe mosta vodácky areál asanovali. Ochranári pamiatok rešpektovali jeho architektonickú hodnotu a jednotlivé očíslované prvky starostlivo poodvážali a uskladnili v hospodárskom dvore bývalého JRD Rusovce. Tým sa však aj starostlivosť o ne skončila. V nasledujúcich rokoch pri náhlivej likvidácii roľníckych družstiev sa celé drevené steny a stavebné prvky rozkradli. Zachoval sa iba pietny reliéf na pamiatku členov klubu padlých v prvej svetovej vojne.
Stará dostihová dráha (C) – Petržalka držala koncom 19. a začiatkom 20. storočia i ďalší primát, v tom čase vo veľmi obľúbenom turfovom športe. Prvú dostihovú dráhu vybudovala na pálffyovskom pozemku začiatkom 20. storočia Bratislavská klusácka spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1902. Na jej trávnatých plochách sa konali chýrne medzinárodné dostihy všetkých druhov. Prvé jazdecké preteky na novom závodisku sa konali 6. septembra 1903. Okrem dostihovej dráhy tu bola drevená tribúna a dvojpodlažná pozorovateľňa, pravdepodobne pre rozhodcov. Prvá svetová vojna zapríčinila spustnutie celého areálu. Prevádzkové budovy a stajne boli v 20-tych rokoch 20. storočia prebudované na obytné priestory. Dráha sa používala do roku 1933, keď ju rozparcelovali na záhrady, zvyšok areálu rozorali počas II. svetovej vojny okupanti a pred príchodom frontu premenili na obranné zákopové valy. Na pamiatku areálu niesla názov Dostihová ulica až do asanácie starej Petržalky. Dostihový šport sa neskôr opäť vrátil do Petržalky, aj keď na iné miesto – do Starého hája, kde sa nachádza dodnes.
Starú dostihovú dráhu v Petržalke približuje aj toto skvelé archívne video
Dámsky tenisový klub (D) – Tenisové kurty v Petržalke boli na ihriskách PTE SC (Artmedia) na Krasovského ulici, Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste, Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči, pod Starým mostom, na Viedenskej ceste, pri kaviarni Au café v záhrade honvédskych dôstojníkov – celkovo asi 20 kurtov. Zo začiatku minulého storočia stál aj murovaný domček nazývaný Dámsky tenisový klub. Toto využitie budovy sa traduje ústne, zatiaľ však nepoznáme plán alebo nejaký písomný prameň, ktorý by jednoznačne potvrdil, že to bol tenisový klub iba pre dámy. Budovu úplne zbytočne asanovali v roku 2007.
Lido (F) - Prírodné kúpalisko Lido bolo obľúbeným miestom Bratislavčanov od začiatku 20. storočia. Na vyhradených miestach Dunaja sa kúpalo ešte v 40. rokoch 20. storočia. Kúpalisko Lido spočiatku tvoril len malý bazén a kus upraveného brehu. Komplex bol postupne dobudovaný v roku 1934. Na kúpanie slúžil verejnosti až do 90-tych rokov.
Ihrisko Starý háj (G) – Vlastné ihrisko si zriadila aj telovýchovná jednota Starý Háj v osobitnej osade Aulissel. Kolónia Aulissel na okraji Starého hája patrila k najchudobnejším častiam Petržalky. Aj toto ihrisko pohltila asanácia.
Člnkovanie u Hahna (H) - Na severe Starého hája sa nachádzala reštaurácia a požičovňa lodiek „U Hahna“ pri Chorvátskom ramene. Miesto bolo u Petržalčanov veľmi obľúbené, dalo sa tu za pár drobných člnkovať. Na požičovňu lodiek padla bomba počas leteckého útoku na rafinériu Apollo.
PTE (I) - Uhorský pôvod mal klub Pozsonyi Torna Egyesület (PTE). Mal viacero športových sekcií, v rámci neho vznikol v roku 1898 aj futbalový oddiel. Otvorenie nového štadióna za mostom sa uskutočnilo 25. septembra 1900. Kým nepostavili štadión I. ČSl. ŠK Bratislava, hrali sa tu majstrovské zápasy bratislavského regiónu. Naposledy ho využíval FC Artmedia Petržalka.
Curling na Pečni (J) – Najlákavejším miestom pre mladých ľudí v Petržalke bolo v lete i zime Pečenské rameno. Hladina bola ako zrkadlo, voda tu bola čistá a teplejšia ako v hlavnom dunajskom toku, takže ideálne na kúpanie. Jediným problémom pre šantiacu mládež boli početní rybári. V zime voda v poloslepej zátoke veľmi skoro zamŕzala a čoskoro sa na ľadovej ploche rysovali dve i tri hokejové ihriská. Nemeckí obyvatelia Petržalky hrávali na Pečenskom ramene curling (foto z r. 1905).
Cache
SK: Vašou úlohou je zistiť, kde sa nachádzali horeuvedené objekty, resp. športoviská. Priraďte ku každému obrázku (A-J) číslo z mapy (1-9), dosaďte do vzorca a vypočítajte súradnice finalu.
EN: Your task is to find where the objects above were located. Assign to each picture (A-J) number from the map (1-9) and calculate the final coordinates.
Final:
N (A*H+D*G)°(B+C).(I-G)(F+C-I)(J+H-B)
E (A*G-J*H)°(F-G).(B+I)(F-C-J)(A-D)
Na finali prosím dbajte na nenápadnosť. Vyčkajte si na moment, keď bude okolo mugloprázdno.
Použitá literatúra a zdroje fotografií:
starapetrzalka.sk, petrzalka.sk, kniznicapetrzalka.sk, Ján Čomaj: Petržalka - Engerau - Ligetfalu, Jaroslav Gustafik: Spomienky Staropetržalčana, wikipedia.org
Ďakujem boyt-ovi za inšpiráciu, p.Dunkelovi za poskytnutie fotografií a makro14-ovi za nezištnú pomoc pri tvorbe kešky.