04 HSC - Stary kostolik Mystery Cache

Cieľom tejto série je upozorniť, že Petržalka nebola vždy iba 120-tisícovým panelovým sídliskom, betónovou džungľou či králikárňou, ako ju niektorí posmešne nazývajú. Tam, kde teraz do neba čnú dvanásťposchodové vežiaky, sa nachádzala kedysi malebná dedina, za prvej republiky najväčšia v Československu. Na pôde, po ktorej kráčate, stáli rodinné domčeky, ktoré obkolesovali záhrady a ovocné sady. Pôvodná Petržalka (Ligetfalu, Engerau) bola jedinečným miestom s vlastnou atmosférou. Doslova plávala v zeleni, bola pľúcami Bratislavy. Cez leto celá voňala marhuľami, ktorých sa tu dopestovalo najviac v celej krajine. Bola to prímestská dedina so všetkým, čo patrí mestu aj vidieku. Pulzoval v nej život, či v kultúrnych spolkoch, či na športoviskách, v kinách, divadlách a terasách nespočetných kaviarničiek. Jej osud bol krutý. V 70-tych rokoch sa začalo s jej asanáciou a výstavbou najväčšieho sídliska v strednej Európe. Do rodinných domčekov sa zahryzli buldozéry a postupne zrovnali dedinu so zemou. Stará Petržalka zmizla z povrchu zemského. Pôvodná zástavba zostala zachovaná iba v Kopčanoch a Kapitulskom dvore.

Starý kostolík

Z roku 1672 pochádza prvá správa o sakrálnej stavbe na území súčasnej Petržalky. Rímsko-katolícky kostolík dala postaviť kapitula na vyvýšenom brehu pečenského ramena Dunaja. Podľa niektorých prameňov bol zasvätený svätému Jurajovi, podľa inej literatúry svätému Jánovi Nepomuckému, keďže pri hlavnom oltári sa nachádzal jeho obraz. Ako dokazujú viaceré staré pohľadnice, kostol bol barokový, s vežou v časti od ramena Dunaja, kde bol aj predstavaný vstup.

V čase bojov s napoleonským vojskom, ktoré sa odohrávali na území Petržalky v rokoch 1805 a 1809, prebiehali práve pri kostolíku najprudšie boje. Odtiaľto Francúzi ostreľovali Bratislavský hrad a okolie. Kostol bol pri bojoch pravdepodobne poškodený, ale neskôr obnovený.

Atmosféru kostolíka v zimnom čase približuje fotografia zo začiatku minulého storočia, keď bola tuhá zima a bolo zamrznuté aj rameno Dunaja pred starým petržalským kostolom. Vianočný čas v Petržalke zachytil vo svojich spomienkach rodený Petržalčan Jaroslav Gustafík, ktorý uvádza, že aj v tomto starom kostole bol vo vstupnej časti v čase vianočnom betlehem. Na Zelený štvrtok zasa zavládol v kostole smútok, pohasli oltárne sviece i večné svetlo, oltár zostal zahalený čiernym súknom, kostolné zvony sa spútali. V kostole bol vystavený kulisový hrob s Ježišom a žiaci nastupovali s nacvičenými pašiovými hrami podľa evanjelia o umučení J. Krista. Po pôstnom veľkonočnom Veľkom piatku sa na Bielu sobotu uberala petržalskými ulicami v najstaršej sedliackej štvrti procesia. Napoludnie sa opäť v plnej sile ozvali po trojdennom mlčaní kostolné zvony.

Starý kostol asanovali v roku 1932, aby mohli rozšíriť priľahlú komunikáciu a prestavať električkovú trať. Navyše, Petržalka sa najmä po postavení stáleho mostu cez Dunaj v roku 1891 a rozvoji priemyslu značne rozrástla, pribúdalo obyvateľov a malý kostolík pre farníkov už nestačil.

Namiesto starého postavili nový väčší kostol Povýšenia svätého Kríža podľa projektov Vladimíra Karfíka a za finančného prispenia továrnika Baťu na Štefánikovej ulici (Zväzáckej, dnes Daliborovo námestie). Ten nejakým zázrakom nebol tŕňom v oku vtedajším ničiteľom starej Petržalky a doteraz slúži svojmu účelu.