Väčšie alebo menšie vetrové kalamity sa na našom území objavujú pomerne pravidelne. Napríklad v roku 1996 pri veternej kalamite Ivan padlo 1,5 mil. m3 drevnej hmoty. O tri roky neskôr v roku 1999 kalamita Paulína poškodila 1 mil. m3 a o ďalšie tri roky na jeseň roku 2002 dve veterné kalamity poškodili 1,5 mil. m3. Najväčšou zaznamenanou vetrovou kalamitou u nás bola kalamita Alžbeta v roku 2004, ktorá poškodila 5,3 mil. m3prevažne smrekových porastov. Po tejto kalamite nastala významná kalamita podkôrneho hmyzu, kedy bolo spracovaných až 18,1 mil. m3 prevažne smrekovej drevnej hmoty.
Vetrová kalamita Žofia, ktorá sa prehnala Slovenskom v dňoch 14. a 15. mája 2014, je podľa predbežných odhadov druhou najväčšou kalamitou za niekoľko posledných desaťročí. Vážnou komplikáciou je hlavne termín jej vzniku. Ten prináša so sebou nielen riziko znehodnotenia drevnej hmoty, ale aj nebezpečenstvo opätovného zvýšenia populačnej hustoty podkôrneho hmyzu a predĺženie s ním súvisiaceho kalamitného stavu.
Z predbežných hlásení objem poškodeného dreva z vetrovej kalamity je 4 072 279 m3, z toho v štátnych subjektoch 2 354 253 m3, v neštátnych 1 718 026 m3. Zo štátnych subjektov Lesy SR, š. p., predbežne odhadujú kalamitu v objeme 2 154 900 m3, Štátne lesy TANAPu 134 803 m3, Vojenské lesy a majetky, š. p. 52 870 m3. Približne 56 % pripadá na ihličnatú a 44 % na listnatú kalamitnú hmotu. Podiel zlomov a vývratov je približne 30 : 70, sústredenej a rozptýlenej kalamitnej hmoty 47 : 53. Z uvedených čísiel vyplýva, že ide o druhú najväčšiu kalamitu za posledných 20 rokov (najväčšia bola Alžbeta z 19. 11. 2004 s 5,3 mil. m3). Regionálne boli najviac poškodené porasty v okresoch Rimavská Sobota (497 tis. m3), Poprad (481 tis. m3), Brezno (398 tis. m3) a Liptovský Mikuláš (383 tis. m3).