PRESSBURGER BAHN – VIEDENSKA ELEKTRICKA
Blizkost Viedne a vtedajsieho Presporku a ich vyznam v politickom a ekonomickom zivote Rakusko-Uhorska mali uz v 19. storoci za nasledok rozmach ich vzajomneho dopravneho spojenia. V druhej polovici 19. storocia boli tieto mesta spojene cestnou dopravou (povozmi), lodnou dopravou a parnou zeleznicou. Toto spojenie vsak nebolo dostatocne.
V roku 1898 Ing. Jozef Tauber preto naprojektoval spojenie oboch miest dalsim sposobom - elektrickou zeleznicou po pravom brehu Dunaja. Jej vystavba zacala az v roku 1911 a samotna elektricka zeleznica bola slavnostne uvedena do prevadzky 1. februara 1914, ked prva suprava so starostom Viedne vyrazila z Viedne o 10,25 hod. a prisla do Presporku o 13,09 hod.
Hned po svojom spusteni sa stala velmi oblubenou, ked len v roku 1914 prepravila viac ako tri miliony cestujucich. Jej nespochybnitelnym prinosom do zivota oboch miest bolo, ze ich vzajomne priblizila. Na tu dobu relativne kratka doba trvania cesty (nieco cez 2 hodiny) umoznila nielen prepravu za pracou, ale aj za zabavou, alebo nakupmi. Vtedajsi Presporaci nevahali vybrat sa do Viedne len tak na kavu a Sacher tortu, ci na futbal alebo do opery. No a Viedencanom nielen v dobe krizy dala moznost vybrat sa na vikendovy obed, ci nakup potravin, alebo navstevu viechy do vyrazne lacnejsieho Presporka.
S kratkou prestavkou koncom prvej svetovej vojny premavala az do aprila 1945 (od roku 1938 iba po Petrzalku).
Samotna zeleznica bola z technickej stranky zaujimava nielen v case jej stavby nezvyklym elektrickym pohonom, ale najma tym, ze vo Viedni i vtedajsom Presporku bola vedena na elektrickovych tratiach (hoci vo Viedni nebola napojena na beznu elektrickovu siet). Aj preto bola vseobecne znama ako Viedenska elektricka.
Jej trat pozostavala z troch usekov:
Viedensky usek: Wien Grossmarkthalle – Gross Schwechat bol dlhy 12,5 km a bol napajany jednosmernym napatim 600 V.
Medzimestsky usek bol dlhy 50,5 km a viedol z Gross Schwechatu cez Hainburg, Wolfstahl po Kopcany a bol napajany striedavym napatim 15 kV, 16 2/3 Hz.
Treti usek z Kopcian do centra Presporku (cez dnesnu Viedensku cestu, Stary most k dnesnemu Sturovemu namestiu) bol dlhy 6,86 km a bol na rozdiel od medzimestskeho useku opat napajany jednosmernym napatim, tentoraz 550V. Tuto cast trasy prevadzkovala spolocnost P.O.H.E.V.
Pre rozne druhy trakcii pocas trasy bolo potom v Gross Schwechate a v depe v Kopcanoch potrebne prepriahanie lokomotiv.
Rozchod celej trate Viedenskej elektricky bol 1435 mm. Kedze mestska elektricka vo vtedajsom Presporku mala rozchod 1000 mm (je tomu tak dodnes), tak na spolocnom useku (dnesna Sturova, Jesenskeho, hotel Carlton) bola do telesa elektrickovej trate vlozena tretia kolajnica.
Prevadzka Viedenskej elektricky bola znacne ovplyvnena geopolitickymi zmenami. Vznik CSR si vyziadal pasovu a colnu kontrolu na hraniciach CSR s Rakuskom. To, ze hranica pretinala medzimestsky usek trate zase sposobilo, ze na uzemi CSR boli celkom 2 druhy trakcnych systemov Viedenskej elektricky (cast medzimestskeho useku od hranic napajaneho striedavym napatim a presporsky usek napajany jednosmernym napatim), co bolo nehospodarne, preto sa v roku 1924 uskutocnila prestavba trakcneho systemu v useku Kopcany – statna hranica Berg z povodneho striedaveho napatia na jednosmerne 550V.
No a ked po Mnichovskej dohode Petrzalka pripadla Nemecku, tak v roku 1941 jej pertzalska cast od Kopcian po Berg bola prestavana opat na bezny rozchod s trakcnym napatim 15 kW 16 2/3 Hz. Do Presporku uz elektricka nepremavala vobec.
Koncom 2. svetovej vojny boli jej viacere casti znicene. Po vojne z nej bola obnovena prakticky cela jej medzimestska cast v Rakusku az po Wolfstahl. Od Wolfstahlu po hranice bola trat elektrickej zeleznice na niektorych miestach zastavana, na viacerych miestach vsak este vidno jej nasyp.
Slovenska cast trate pre vznik zeleznej opony po 2. svetovej vojne obnovena nebola. Jej trat od hranic po Kopcany bola bez vyraznejsich zasahov ponechana svojmu osudu prakticky az do 80. rokov 20. storocia. Dnes je vsak na slovenskej strane mozne najst uz iba niektore jej zdevastovane prvky pripominajuce jej slavnu minulost.
Pri prilezitosti 100. vyrocia uvedenia elektrickej zeleznice do prevadzky Klub priatelov mestskej hromadnej a regionalnej dopravy v spolupraci s Bratislavskym okraslovacim spolkom obnovili zastavku Viedenskej elektricky na Viedenskej ceste na urovni AU CAFE (N 48 08.188, E 017 06.530); z povodnej zastavky sa zachovala dlazba a dobovy murik.
V roku 2011 sa podarilo zachranit jednu z lokomotiv Eg 6, ktora bola pouzivana na presporskom useku Viedenskej elektricky. Dnes je kompletne zrekonstruovana.
Blizsie informacie k Viedenskej elektricke, jej historii, sucasnosti a mozno aj buducnosti: tu,tu, tu, tu, tu a tu.
Kto ma chut a moznost moze podporit rekonstrukciu lokomotivy Eg6 ako aj kupu jedneho vagona Viedenskej elektricky napr. aj kupou ebooku Viedenská električka, História bratislavského úseku, vytazok z predaja ktorej ide prave na tieto ucely.
LEGENDA
Viedenska elektricka bola vo svojom obdobi fenomenom, na ktory sa s nostalgiou spomina dodnes. A ako kazdy fenomen je opradena roznymi legendami.
Napriklad tou, ze manzelka korunneho princa Karola Stefania Belgicka nou pasovala do Rakuska mak.
Menej znamou, no o to zaujimavejsou, legendou je, ze niekde na useku medzi depom Kopcany a statnou hranicou mozno do dnesnych dni zazriet iduci vlak.
Hovori sa, ze kluc k tejto zahade mozno najst nedaleko depa Kopcany.
Pri depe zacina relativne ucelena cast pozostatkov trate Viedenskej elektricky na nasom uzemi.
Trat Viedenskej elektricky dalej pokracuje po lavej strane depa, po par desiatkach metrov mozno na pravej strane trate za plotom vidiet byvalu budovu stanice Kopcany (trojpodlazna modra budova na N 48 06 967 E 017 05.391).
Dalej je vsak trat a aj jej nasyp prerusena. Dalsie jej pozostatky su az na druhej strane dialnice (na jej prekonanie treba pouzit chodnik na nadjazde nad nou, ktory zacina pri suradniciach N 48 07.047 E 017 05.030), kde zostal zachovany nasyp, podvaly, niekolko kilometrovnikov, patniky trakcnych stlpov a ine casti trakcie, navestidlo (od 3.4.1945 v polohe „STOJ!“), dokonca jeden doteraz zachovany trakcny stlp, od ktoreho je uz na dohlad budova stanice Berg (kde po vzniku CSR od roku 1922 vykonavala colnu a pasovu kontrolu rakuska strana).
Moze byt teda tato legenda vobec pravdiva? Ved trat v tomto useku bola na viacerych miestach prerusena, kolaje vytrhane, podvaly zhnili a trakcne stlpy zhrdzaveli alebo skoncili v druhotnych surovinách.
Logika na prvy pohlad tuto moznost vylucuje, no mozno dokladne pozorovanie jej pozostatkov nakoniec predsa len preukaze opak.
Nie je to vsak ziadna nostalgicka prechadzka. Prostredie je totiz velmi nevludne, zdevastovane a nevhodne na pokludnu nedelnu prechadzku (a bicykel v niektorých rocnych obdobiach moze byt na obtiaz).
Mozno vsak, ked zavriete oci a zhlboka sa nadychnete, pocitite vonu dechtu a oleja, ktorymi boli napustene drevene podvaly a v dialke zacujete hukat vlak...
ZASTAVKY:
1/ DEPO KOPCANY
N 48 06.944 E 017 05.577
Kluc k tejto zahade vraj mozno najst priamo na telese trate (vykolajke). Na jeho privesku by malo okrem pismena D byt aj cislo K.
Netoc ho!
No ako sa na spravny kluc k zahade patri, nikto netusi, kedy tam je a kedy nie.
Ak tam nebude, zahadu pismena K pomoze odhalit vyhybka, ktora sa nachadza niekolko metrov smerom k depu. Ak ju vyrobili v Prostejove, tak K=1, ak v Podbrezovej, tak K=2 a ak v Diósgyöri, tak K=3.
2/ NA TRATI
N 48 07 (K)(7)(8) E 017 04 (K+4)(K+1)(5)
Aku vzdialenost urazila Viedenska elektricka z Viedne podla kilometrovnika na tomto mieste? Bolo to 61,N km.
Tu niet co tocit!
3/ ROSA NA KOLAJACH
N 48 07.(K+1)(K)(N) E 017 04.(K+1)(K+N)(5)
V tychto miestach je najpravdopodobnejsie, ze sa z temnoty vynori iduci vlak. Vzhladom k strhanemu elektrickemu vedeniu ho vsak mozno rozpohybovat iba mechanickou silou. Legenda hovori, ze tu po trati premava vlak pozostavajuci z lokomotivy a R vagonov.
Roztoc to!
4/ HRANICA NA DOSAH
N 48 07.(R)(N-R)(K+R) E 017 04.(K)(R-K-1)(0)
Kedze Viedenska elektricka bola pohanana elektrinou, urcite stoji za povsimnutie s elektrinou suvisiaci dobovy nevodivy artefakt, ktory sa nachadza na inom vertikalnom nevodivom predmete, relativne vysoko na tratou (skoro ako trakcne vedenie). Ten by mal vydat cislo H takisto potrebne na odhalenie zahady.
Tocilo sa, teraz uz nie!
5/ KONECNA
N 48 07 (H)(N)(N-R) E 017 03 (N-R)(H+R+2)(H+R)