Žipov
Základná charakteristika obce
Katastrálne územie obce Žipov, s rozlohou 764 ha, susedí s katastrami obcí Bajerov, Ondrašovce, Križovany, Hrabkov, Klenov a Kvačany. Územie obce je podhorského charakteru s rovinným až mierne zvlneným pahorkatinovým povrchom. Výškové rozpoloženie územia obce sa pohybuje od od 345 do 668 m.n.m. K roku 2011 mal Žipov 281 obyvateľov. Stredom dediny tečie Kanovský potok, prítok Kvačianskeho potoka, ktorý je pravostranným prítokom Svinky (Hochmut a kol., 2012). Kataster obce sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Prešov, v Šarišskej vrchovine v doline Kanovského potoka (Kropilák a kol., 1978). Viac ako tretinu územia obce zaberá lesná krajina, ktorá prevláda na najmä na západe a východe. Stred katastra zaberá poľnohospodárska krajina s prevahou ornej pôdy (Hochmut a kol., 2012). Povrch chotára tvorí centrálnokarpatský flyš. Vyznačuje sa hnedými ilimerizovanými, miestami kyslými pôdami. V lesnej krajine sa vyskytuje zmiešaný porast (Kropilák a kol., 1978).
História obce
Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1354. Žipov sa v nej spomína pod názvom Isepvagasa ako vyvinutá obec s ustáleným chotárom. Vďaka tomu možno predpokladať vznik obce už koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Na prelome 14. a 15. storočia bola v obci vybudovaná zemianska kúria, v ktorej so svojou rodinou býval zeman Jakub. 16. storočie prinieslo obci úpadok sprevádzaný značným vysťahovalectvom. Na počiatku 17. storočia bolo v dedine len 10 poddanských domácností, čo je oproti roku 1427 pokles na polovicu. Korene pôvodného obyvateľstva Žipova siahali do okolia Margecian. Išlo o Nemcov, odborníkov na výrobu a spracovanie kovov. Opätovný rozvoj nastal v 18. storočí po príchode šľachtického rodu Rhollovcov, vďaka ktorým sa začali rozvíjať remeslá ako drevorubačstvo, povozníctvo a výroba dreveného uhlia. Začalo sa taktiež s tavením železa striebra, medi alebo ortuti. V stredoveku patril Žipov medzi stredne veľké dediny Šariša. V 16. a 17. storočí došlo k poklesu, v 18. storočí naopak k rastu počtu obyvateľstva. Napriek emigrácií miestnych za prácou do Ameriky, populácia rástla aj na začiatku 20. storočia. Pracovali v miestnom liehovare, v lesoch, na píle, na poliach, ženy sa venovali plátenníctvu (OcÚ Žipov, 2015). Vývoj názvu obce: 1405 – Isopo, 1427 – Iseph, Isseph, 1773 – Zipow, 1786 – Žipow (Kropilák a kol., 1978).
Kultúra a pamiatky
Najvýznamnejšou pamiatkou obce je kaštieľ, postavený na pôvodnom renesančnom základe koncom 18. storočia šľachtickým rodom Rhollovcov ako ich sídlo. Na juhozápadnom rohu kaštieľa pribudla v prvej polovici 19. storočia klasicistická kúria, čím pri kaštieli vzniklo nádvorie s malým elipsovitým parkom (OcÚ Žipov, 2015). V roku 1985 prešiel kaštieľ rozsiahlou úpravou. V súčasnosti v ňom sídli obecný úrad a knižnica. V blízkosti kaštieľa stojí taktiež Kostol sv. Anny postavený v roku 1825. K zachovaným pamiatkam v obci patrí tiež starý liehovar, vila, budova majera južne od kaštieľa a hrobka jeho posledných majiteľov Bujanovicsových V obci sa nachádza predajňa potravín a pohostinstvo (Vico, 2013).
Služby
V obci sa nachádza predajňa potravín a pohostinstvo (Vico, 2013).
Možnosti rekreácie
- Žipov leží v atraktívnom, relatívne málo človekom narušenom prírodnom prostredí. Miernejšie terény poskytujú možnosti na praktizovanie pešej turistiky, cykloturistiky a hubárčenia, v zime lyžiarskej turistiky.
- Obec slúži ako východisko peších a cykloturistických vychádzok najmä do susedných obcí Klenov, Bajerov a Brežany.
- Najuplatňovanejšou formou turistiky na území obce je pešia turistika, pre ktorú má najlepšie predpoklady najmä severná a západná časť územia obce s údolím Kanovského potoka a priľahlými svahmi Šarišskej vrchoviny.
- V údolí bezmenného potoka, severne od intravilánu obce možno natrafiť na vývery minerálnych vôd bez ochranného pásma, ktoré sú využiteľné na pitie.
- V blízkosti sa nachádza viacero dobrých miest s výhľadmi na obec a širšie okolie, ide najmä východné svahy Homôľky s výškou 571 m.n.m., územie Pri Hruške na severozápade a lokality Medzi jarkami a Povrázky na juhu katastra (Hochmut a kol., 2012).