Ľubovec
Základná charakteristika obce
Katastrálne územia obce Ľubovec, s rozlohou 1547 ha, susedí s katastrami obcí Ličartovce, Radatice, Suchá Dolina, Veľká Lodina a Obišovce. Od roku 1964 je súčasťou Ľubovca aj bývalá samostatná obec Ruské Pekľany. Územie obce je podhorského charakteru, s výškovým rozpoložením od 274 m.n.m. na východe pri rieke Svinka, do 687 m.n.m. v oblasti kóty Tlstá na hrebeni pohoria Čierna hora, na juhovýchode územia. K roku 2011 mal Ľubovec 508 obyvateľov. Obcou na jej južnom a východnom okraji preteká rieka Svinka, ľavostranný prítok Hornádu, jej juhozápadnú hranicu tvorí potok Sopotnica, obcou preteká taktiež potok Ľubovec a menšie bezmenné potoky (Hochmut a kol., 2012). Kataster obce sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Prešov, na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, v doline prítoku Svinky (Kropilák a kol., 1977b). Jej povrch je rovinný až mierne zvlnený pahorkatinový, s podhorským charakterom. Viac ako polovicu územia zaberajú lesné porasty, ich najväčšia koncentrácia je v južnej polovici katastra, menej v západnej časti. Na severe prevažuje poľnohospodárska krajina s významným zastúpením ornej pôdy a s menšou mierou trvalo trávnatých porastov využívaných na pasenie (Hochmut a kol., 2012). Povrch chotára tvoria kryštalicko-druhohorné a flyšové horniny. Vyznačuje sa ilimerizovanými a nivnými pôdami a vyluhovanými rendzinami. Doliny tokov miestami vykazujú kaňonový charakter. Lesná krajina pozostáva hlavne z dubovo-bukového porastu (Kropilák a kol., 1977b).
História
Prvá písomná zmienka o Ľubovci pochádza z roku 1337, kedy sa spomína ako majetok drienovských Abovcov. V roku 1427 mala obec 11 usadlostí. Patrila Somosyovcom, v 17. storočí prešla do vlastníctva Segneyovcov a v roku 1800 ju vlastnili Pulski. V roku 1787 bolo v Ľubovci 59 domov so 473 obyvateľmi, v roku 1828 75 s počtom obyvateľov 565. Miestni sa živili poľnohospodárstvom, furmankou, žatevnými prácami. Vývoj názvu obce: 1337 – Lobolch, 1334 – Lubouch, 1427 – Lybolch, 1773 – Lubowecz, 1920 – Ľubovec. Ruské Pekľany sa spomínajú v roku 1335, taktiež ako majetok drienovských Abovcov. V roku 1427 bolo v obci 8 port. Pri sčítaní v roku 1787 mali Pekľany 34 domov a 227 obyvateľov. Miestni sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, prácou v lesoch. Venovali sa taktiež páleniu a predávaniu dreveného uhlia, od čoho je odvodený názov Pekľany. Vývoj názvu obce: 1335 – Poculnyk, 1427 – Poklen, 1773 – Orosz Peklín, Peklanky, 1786 – Peklani, 1808 – Ruské Peklany, 1920 – Pekľany, 1927 – Ruské Pekľany (Kropilák a kol., 1977b).
Kultúra a pamiatky
Dominantou Ľubovca je gréckokatolícky chrám z roku 1794. V Ruských Pekľanoch dali ich majitelia Pillerovci v polovici 18. storočia vybudovať barokový kaštieľ, ktorý bol naposledy rekonštruovaný v polovici 19. storočia. Ide o dvojpodlažnú budovu s rizolitom uprostred, ktorú zdobí zaujímavá rustika. Vo vnútri kaštieľa sa nachádzali rovné aj klenuté stropy. V jeho okolí sa rozprestieral udržiavaný park so záhradou a fontánou z konca 19. storočia. Po Pillerovcoch v Pekľanoch ostali aj budovy mlyna, liehovaru a iných zariadení. Všetky spomínané budovy, vrátane kaštieľa, dnes chátrajú. K ceneným pamiatkam obce patrí taktiež gréckokatolícky chrám presvätej Bohorodičky z rokov 1770 až 1780. V Ruských Pekľanoch sa 17. júla 1888 narodil a prežil svoje detstvo biskup Gréckokatolíckej cirkvi Pavol Peter Gojdič. Svojho rodáka, ktorého si pri svojej návšteve Prešova modlitbou pri jeho hrobe uctil pápež Ján Pavol II., si miestni uctievajú každý rok na spomienkovej slávnosti (Vico, 2013).
Služby
V Ľubovci sa nachádza predajňa potravín a zmiešaného tovaru a pohostinstvo. Pre deti je k dispozícií multifunkčné ihrisko. V Ruských Pekľanoch sa nachádza zariadenie pre služobnú a športovú kynológiu.
Možnosti rekreácie
- V letnom obodbí sú miernejšie terény územia obce vhodné najmä na náučno-spoznávaciu a jazdeckú turistiku, cykloturistiku a hubárčenie, v zime poskytujú príležitosť na lyžiarsku turistiku.
- Najuplatňovanejšiu formu rekreácie predstavuje pešia turistika. Pre jej rozvíjanie má najlepšie predpoklady najmä východná časť územia zahrňujúca prielomové údolie rieky Svinky a priľahlé zelesnené svahy Sopotnických vrchov v južnej čati katastra obce.
- Na východe územia v priestore Pillerovho mlyna sa nachádza rekreačná lokalita s chatami, nadväzujúca na väčšiu susednú lokalitu obce Ličartovce (Hochmut a kol., 2012).
- Pri ceste medzi Ľubovcom a Suchou Dolinou stojí záhadný kamenný, 4 metre vysoký megalit s krížom. Ide pravdepodobne o pripomienku viacerých nešťastných udalostí, ktoré sa na mieste stali (Vico, 2013).
- V blízkosti sa nachádza niekoľko miest s výhľadmi na obec a širšie okolie, ide najmä o lokalitu Za záhradami na juhozápadných svahoch kóty 400,2 m.n.m., na červenom značenom chodníku, s výhľadom na Ľubovec, a lokalitu s výhľadom na Ruské Pekľany, pri severozápadnom vstupe do jej zastavanej časti (Hochmut a kol., 2012).