Rokycany
Základná charakteristika obce
Katastrálne územie obce Rokycany, s rozlohou 579 ha, susedí s katastrami obcí Bzenov, Šarišské Lužianky, Brežany, Bajerov a Janov. Územie obce je podhorského charakteru, s mierne zvlneným pahorkatinovým povrchom, s výškovým rozpoložením od 297 do 497 m.n.m., so stredom obce pri kostole vo výške 327 m.n.m. K roku 2011 mali Rokycany 934 obyvateľov. Obcou preteká rieka Svinka a južnou časťou jej katastra taktiež Hlboký potok, ktorý je prítokom Svinky (Hochmut a kol., 2012). Kataster obce sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Prešov, na juhu Šarišskej vrchoviny v doline rieky Svinka (Kropilák a kol., 1977b).). Rovnomerne sa tu prelínajú plochy poľnohospodárskej krajiny s trvalo trávnatými porastmi, využívanými na pasenie, a plochy lesnej krajiny (Hochmut a kol., 2012). Chotár, nachádzajúci sa na rozčlenenej nižšej vrchovine, je čiastočne zalesnený, najmä vo svojej južnej časti. Tvorený je centrálnokarpatským flyšom. Vyznačuje sa hnedými lesnými, ilimerizovanými a nivnými pôdami. Západ územia je porastený nesúvislým pasienkovým lesom (Kropilák a kol., 1977b).
História obce
Prvá písomná zmienka o Rokycanoch siaha do roku 1295, kedy sa spomína ako dedina s ustáleným chotárom, mlynom a obyvateľmi pestujúcimi obilniny. V písomnom styku sa obec v 13. až 16. storočí objavuje pod názvom Berky odvodením pravdepodobne od nárečového pomenovania slova breh. Na konci 14. storočia bol v obci postavený kostol, ktorý tu stojí do dnešného dňa. V 2. štvrtine 14. storočia sa dedina dostala do vlastníctva šľachtického rodu Drugetovcov. S príchodom 15. storočia prešla do majetku panstva hradu Sokoľ, neskôr v roku 1423 sa ich majiteľmi stali šľachtici z Pavloviec. Od roku 1429 do 16. storočia patrila mestu Košice. V roku 1427 bolo v dedine 21 port, čo z nej robili stredne veľkú dedinu. Postupom času väčšina sedliakov prišla o svoje pozemky a zaradila sa tak medzi želiarov. V roku 1600 malo sídlisko 20 poddanských domov, kostol, faru, školu a mlyn (OcÚ Rokycany, 2008). V roku 1787 bolo v Rokycanoch 39 domov s 261 obyvateľmi, v roku 1828 bolo domov 45 s počtom obyvateľov 333. Miestni sa živili roľníctvom, povozníctvom, príležitostnou nájomnou prácou. Roky 1880 až 1890 priniesli obci veľké vysťahovalectvo. Vývoj názvu obce: 1295 – Berky, 1773 – Rokiczany, 1786 – Rokičani, 1920 – Rokocany, 1927 – Rokycany (Kropilák a kol., 1977b).
Kultúra a pamiatky
Obci dominujú dva kostoly. Starší, rímskokatolícky, pochádza z konca 14. storočia a obnovou prešiel v roku 1462. Pri tejto obnove bolo vybudované polygonálne presbytérium a nad sakristiou pribudol neskorogotický portál s erbom Uhorska a mesta Košice. Druhý, evanjelický kostol, bol postavený v roku 1930. Reformačné myšlienky sa v obci ujali pomerne skoro, už v roku 1636 dedina disponovala samostatným evanjelickým zborom. Názov Rokycany taktiež jasne poukazuje na vplyv husitského hnutia (Vico, 2013). Autormi hodnotného oltára v evanjelickom kostole sú majstri Florián Keller a Jozef Sepéši (OcÚ Rokycany, 2008). V severozápadenej časti obce je možné navštíviť kaplnku sv. Jána (Hochmut a kol., 2012).
Služby
V obci sa nachádza obchod s potravinami a pohostinstvo. Pre športovcov sú od roku 2000 k dispozícií tenisové kurty s prístreškom, v zime využívané ako klzisko (Vico, 2013).
Možnosti rekreácie
- V letnom období sú miernejšie terény územia obce vhodné na náučno-spoznávaciu turistiku kultúrnohistorických pamiatok ako je napríklad drevený kostol sv. Lukáša v Brežanoch, cykloturistiku a hubárčenie, v zime poskytujú príležitosť na lyžiarsku turistiku.
- Obec slúži ako východisko peších a cykloturistických vychádzok najmä do susedných obcí Brežany, Žipov a Bzenov a tiež do prímestských častí mesta Prešov.
- Obcou prechádza trasa Karpatskej cyklocesty. Najuplatňovanejšiu formu rekreácie predstavuje pešia turistika, pre ktorú má najlepšie predpoklady najmä údolie rieky Svinka a priľahlé svahy Šarišskej vrchoviny s poľnými a lesnými turistickými chodníkmi.
- V blízkosti sa nachádza viacero dobrých miest s výhľadmi na obec a širšie okolie, ide najmä o vrch Dúbrava s výškou 468,8 m.n.m. severne od obce a privrátené severné svahy Uhliska a Sedličky na juhozápade (Hochmut a kol., 2012).