Kde bolo tam bolo, kedysi davno pradavno, mozno este v roku 1999, alebo aj skor, sa jeden ujo cestou do prace strasne nahneval. Dovod bol jednoduchy - ponahlal sa na poradu a cesta ktorou kazde rano chodil bola uzavreta kvoli akemusi prasknutemu potrubiu ci podobnej prkotine kvoli ktorej dopravaci obmedzili pol naroda aby mohli postavat a opierat sa o lopaty... Ujo teda skusil vyuzit svoje vynikajuce orientacne schopnosti a dufal ze mu nahradia jeho limitovane znalosti lokalnych uliciek a pomozu mu obist tuto uzaveru ktora ochromila premavku v celej mestskej casti.
Nanestastie, skoncil v slepej ulicke. A kedze clovek je tvor vynaliezavy, iba malokedy ale dokaze predvidat buducnost, sledoval ho takmer kazdy vodic az do uzkej slepej ulicky.
To sposobilo, ze nas ujo nielenze nestihol dolezitu poradu, ale musel pockat v slepej ulicke az kym uplne kazdy jeden nevycuval pekne postupne nazad na zapachatu hlavnu cestu...
Ked uz nas ujo konecne prisiel do prace a vyspovedal sa sekretarke (netreba pripominat ze on mal plac na krajicku a ona sa musela velmi premahat aby sa nerozosmiala), zacul to jeho kolega-kamarat a povedal mu:
"Pocuvaj, ved my sme vojaci! My mame vsetku technologiu sveta ako prvi. A mame predsa aj technologiu ktora by ti urcite pomohla. Poznam cloveka v Magellane, on ti spravi cenu na sikovny vreckovy pristroj a prida ti k tomu aj mapu - SD karty este sice nepozname, ale papierova ti posluzi rovnako dobre. Ja sa postaram, aby tie Magellany fungovali spolahlivo a presne pre kazdeho..."
Tak teda nas kamarat zabehol za velitelom, ukazal mu krasne grafy plne uzasnych cisel (ktore si vymyslel cestou za velitelom) a presvedcil ho ze nie je dobre delit ludi medzi tych co maju pristup k niektorym technologiam a tych co maju pristup ku vsetkym technologiam v HD kvalite. Velitel bol clovek velmi pokrokovy a uznal ze kamarat ma pravdu. Zasiel teda za svojim najvyssim velitelom - mimochodom, prezidentom USA - na kavicku a niekedy pocas cakania na vynikajuce orieskove latecko s raw bananovym kolacikom mu predniesol ideu. Nas najvyssi velitel bol ohureny natolko, ze nechal vychladnut svoje latecko a zhnednut bananovy raw kolacik a bezal za sekretarkou diktovat spravu velitelovi navigacnej jednotky nech mu okamzite povedia kolko by to trvalo zariadit.
Velitel mu slubil ze urcite sa bude snazit vyhoviet mu (Yes, sir! Of course, sir!), ale ze to chvilku potrva lebo musia najprv na stabe pozametat kuchynu.
Ked uz na to nas kamarat takmer aj zabudol a nas ujo znovu nadaval niekde v zapche ze este nikto nevymyslel Waze© ktory by ho previedol zapchami ako horuci noz maslom, zrazu sa najvyssiemu velitelovi - mimochodom prezidentovi USA - ozval velitel navigacnej jednotky ze od prveho maja to daju, ale nech to radsej povie az druheho lebo system potrebuje 24 hodin na update vsetkych rules and policies, aby to naozaj fungovalo kazdemu nech z toho ma aj dobre PR.
Prezident sa potesil a hned pozval nasho kamarata aj s ujom na pekanove bezkofeinove sojove latecko s raw makovym kolacikom bez muky aby im povedal tuto novinu.
Ked nadisiel den D, zavolal si novinarov a povedal im to co uz vsetci viete.
A to bolo plusminus presne pred 15. rokmi o 12:00 na obed. Plusminus 30 minut, alebo tak nejako.
