Cesty vedúce ku Košiciam bývali oddávna mimoriadne vhodným miestom na zriaďovanie zväčša nenáročných stravovacích a ubytovacích zariadení - hostincov. Býval ich tu na okolí celý rad. Uchyľovali sa do nich pocestní, ktorí nestihli včas pred zatvorením brán doraziť priamo do mesta a museli cez noc kdesi zložiť hlavu a ustajniť ťažné zvieratá. Jeden z takýchto hostincov je aj miestom, kde sa na počiatku tereziánskych osvietenských čias, okolo roku 1750, odohrala nasledujúca povesť. Spálený hostinec stával na ceste do Moldavy, asi dve hodiny pešej cesty od mesta, zhruba v mieste dnešného vstupného areálu železiarní.
Spálený hostinec tu nestál dlho. Niektoré budovy postavilo mesto na pohorenisku malej krčmy hádam pred päťdesiatimi rokmi. Krčmička, ktorej meno upadlo do zabudnutia, ponúkala hosťom lacnú pálenku a najpodradnejšie víno, nie vždy čerstvý ovčí syr so skyvou suchého čierneho chleba. Aká ponuka, takí hostia. A naopak. Cez deň tu zvyčajne nebolo vidno človiečika, no v noci sa do krčmy zakrádali čierne tiene, vždy po jednom, nikdy v skupine. Prikrčené, obzerajúce sa na všetky strany, vždy v strehu. Čím tmavšia bola noc a horšie povetrie, tým plnšia bola krčma. Ba veru čudné chýry o krčme kolovali medzi pospolitým ľudom. Dávno bolo, čo sa tu schádzala spoločnosť vychyteného Piskoru, jednookého a jednorukého povaľača, ktorý nikdy nepracoval a vždy mal dostatok jedla a pitia. Nemal kde bývať, a predsa vstával vyspatý a osviežený. Čím sa živil? Piskorova hlavná živnosť spočívala v zhromažďovaní správ o ľuďoch na hradskej a v meste. Získané vedomosti využíval šikovne na to, ako podvodne nadobudnúť peniaze. Časť správ však zhodnocoval inak. Vchádzal do styku so zbojníkmi a lupičmi a správy im predával. Na ich základe sa potom diali i veľké zločiny, podvody, dobre premyslené krádeže a lúpežné prepady. Piskora žil v pohnutých časoch. Krajina sa ešte zotavovala z následkov divých vojen, ktoré po dlhé desaťročia viedla šľachta proti panovníkov. Keď sa už zdalo, že boje sa skončia, vypukla nová vojna a uviedla do života nezmyselné naháňačky a verbovačky po vyľudnených dedinách Poslední mládenci zutekali z rodných dedín a hľadali obživu kde a ako sa dalo. Nejeden sa dal k zbojníkom, pretože tam našiel záruku života. Práve vtedy, keď na trón zasadla rezolútna Mária Terézia, nadviazal Piskora styk s obávaným, široko-ďaleko známym gemerským zbojníkom Jánom Gondom. Tento predchodca zbojníka Dovca pôsobil na južných svahoch Rudohoria. Tu nachádzal šíre roviny na lúpenie, temné doliny a hory na úkryty. Nadviazal styk s Piskorom a čoskoro si porozumeli. Piskora dodával správy, za ktoré zbojník Gonda dobre platil. Netrvalo dlho a Piskora pracoval takmer výhradne pre Jána Gondu. Čas bezprávia sa naplnil, pomery sa upravovali. Vrchnosť nástojčivo volala po bezpečnosti ciest, obchodu a podnikania. Hlasy sa doniesli do Viedne a v záujme eráru a dvora zaumienila si cisárovná zabezpečiť pokoj najprv v oblasti strieborných a medených baní. Poslala ta vojsko, ktoré tuho stislo aj zbojníka Gondu. Zrazu mu bolo pritesno v hlbokých dolinách, medzi vysokými vrchmi. Šťastie sa obracalo. Čoraz zriedkavejšie sa družina Jána Gondu spúšťala dolu z hôr. Potom prišla jeseň s chladnými nocami, ľadovými severákmi a studenými dažďami. Bolo načim pripraviť sa na prezimovanie. Tak sa Gonda spustil z hôr až k Zlatej Idke. Obišiel dedinu a zišiel do nížinných chlmov. Presúval sa veľmi opatrne. V nížinnej dúbrave pod kopcom Kodydomom si zbojníci odpočinuli. Tam Gonda dostal Piskorovu správu o Ľudovítovom dvore. Korisť sľubovala byť natoľko veľká, že by s ňou mohol pokojne prežiť zimu. Zimovisko mal už vyhliadnuté. Bola to Čierna hora, pustá, rozorvaná hornatina nad prielomom Hornádu s hlbokými neprístupnými lesmi, bez ciest a ľudských obydlí, s dobrými úkrytmi a hojnosťou zveri. Zbojníci zostavili plán, ktorý nemal chybu. Azda iba jednu. Nerátal totiž s náhodou. A náhoda chcela, že v Malej Ide sa ubytovali dve eskadróny v Ich veliteľovi sa nechcelo trmácať tmavou nocou, a tak sa rozhodol prenocovať v dedine. O zmene v pochodovom pláne kyrysníkov zbojník Gonda už nedozvedel. Jeho hliadka nezbadala žiadny pohyb vojakov a osamelý gazda, ktorý za súmraku išiel vozom cez les, teda z Malej Idy do Ľudovítovho dvora, jej nemal prečo robiť starosti. Zbojníci netušili, že sedliačik v majeri porozpráva, že v Malej Ide sú vojaci, pekní ako maľovaní, mocní chlapíci s blyšťavými panciermi na hrudi, hotoví do zábavy aj do bitky. Okolo polnoci prenikla Gondova družina v prudkom cvale do nechráneného majera. Obťažkaní bohatou korisťou, sa pri svite plameňov horiaceho majera lupiči vytratili. Ibaže ktorýsi šuhaj z čeľade vyskočil v okamihu prepadu na koňa a napodiv bez prekážok ufujazdil do hory a poďho rovno do Malej Idy ku kyrysníkom. Správa vojakov vyburcovala. Práve vtedy, keď Gonda dorazil na kraj lesa, aby sa rozhliadol, kým prejde otvorenou dolinou, hnali sa kyrysníci z dediny kopcom oproti nemu. Zbojníkom zostala na útek rozľahlá, len miestami zvlnená rovina. Na nej nebolo úkrytu. Gonda v trysku vydal rozkazy: rozptýliť sa! Sám so štyrmi najbližšími preletel ako víchor šíravou polí. Ešte nedosiahol stromoradie pri hradskej, už sa z temravy vynorili vojaci. Gonda zmenil smer. Ale kyrysníci sa nedali zmiasť a vytušili, kam uteká vodca bandy. Prirútili sa k Piskorovej krčme, podaktorí vleteli dnu a šabľami hlava-nehlava bili vydesených pijanov. Vyčistili krčmu aj s krčmárom, ale Gondu nenašli. Prehľadali kôlňu, dreváreň i povalu. Znezrady padla rana z pištole, a už tu bola prestrelka, prevrhnutá bočka pálenky a sviečka. Výsledkom bola horiaca krčma ktorá celkom zhorela a zajatý zbojník Ján Gonda i kalika Piskora. Po krčme zostala len stará kamenná studňa ktorá tu je dodnes. Ba aj tak sa rozprávalo, že v tej studni je Gondonov poklad ukrytý, no nik ho zatiaľ nenašiel a nenašli už ani tých čo poklad hľadať šli. Tých dvoch zbojníkov odsúdili, kat na Šibennej hore obesil a pochovali bohviekde. No ich čierne duše dodnes blúdia v okolitých lesoch okolo hostinca a strážia poklady ukryte...
Nezabúdaj že: všetky cache, aj túto, hľadáš len na vlastnú zodpovednosť!
Owner ťa nenúti ísť ju hľadať, ale je to tvoje vlastné dobrovoľné rozhodnutie.
Táto cache, kvôli jej umiestneniu, nie je určená deťom!
Bez lana alebo rebríka ju odlovíš dosť ťažko.
Kvôli bezpečnosti odporúčame ísť ju odloviť minimálne vo dvojici.
Zober si lano, baterku a odporúčame aj PRILBU!
Nechoď ju hľadať po tme, ale cez deň za svetla.
Cache sa NEnachádza na hore uvedených súradniciach.
Happy Caching
