DOLNÉ VESTENICE - Westhenicz Inferior Čerešňový sad Cherry orchard
Do Čuhliarskej doliny patria štyri obce, ktoré sa nachádzajú v okrese Prievidza. Prvá písomná zmienka o jednej z nich, o stredoslovenských Dolných Vesteniciach, je z roku 1349. Osídlenie siaha do 11. storočia, cez túto oblasť viedla obchodná cesta, vybudovali ju vedľa riečky Belanky a ďalej pokračovala dolinou vedľa rieky Nitra. Cestu zámerne budovali vedľa riek, bola tu možnosť nabrať vodu pre seba aj konské povozy. Vestenickou dolinou šla aj poštová trasa, ktorá spájala Viedeň so Sedmohradskom, v roku 1564 tu vystavali niekoľko poštových staníc. Pri rieke bolo v lete zelené pásmo vegetácie a boli tu vybudované mlyny, tu žili ľudia, mleli obilie na múku, bol to ťažko dopestovaný produkt. A tak sa snažili obyvatelia prežiť, ako vedeli. Pestovali tu aj šafrán, ktorý sušili a dokázali z neho vyprodukovať koreninu, ktorá bola známa aj za hranicami. Neskôr začali poľnohospodári a gazdovia vysádzať ovocné stromy, hlavne jablone, slivky, orechy, ktoré sa dali aj sušiť. Najznámejšie ovocie pre tento región zostali čerešne, tie šikovní čuhliari-korenári, vozili na povozoch a predávali v severnejších oblastiach Slovenska. Čuhliarsky voz bol pojazdná predajňa, aj spálňa. Cesta za obchodom trvala aj niekoľko dní. Spať museli čuhliari na voze, alebo pod ním. Svetlo a teplo mali z ohníka, kde si uvarili skromnú večeru. Spoločnosť im často robil iba koník a hviezdnatá obloha. Podvečer na cestach si svoj voz osvetlili plamienkom z petrolejky. Často bol výmenný obchod tovar za tovar, takže ovocie vymieňali za poľnohospodárske a živočíšne produtky, ktoré im a ich rodinám pomáhali prežiť. Ale to je už dávno, historický jeden čuhliarsky voz, ktorý pochádza od domáceho gazdu pána Masára, sa nachádza v Skanzene slovenskej dediny, Jahodnícke Háje. Pripomína dávne časy, ktoré dokáže história oživiť a oprášiť spomienky na starých vesteničiarov. Dnes, už iba sady čerešní pripomínajú túto dobu. Našťastie, v chotári pred vstupom do Dolných Vesteníc, v smere od Novák, na severnej strane, tu ešte zostali, starajú sa o ne noví majitelia. Keď kvitnú hektáre čerešní, premenia celú plochu na bielu pláň. Zastav sa tu pútnik a na chvíľku si vychutnaj túto nádheru, sad kvitnúcich čerešní, ktoré voňajú nektárom, ťa očaria. Vypočuj si tu uchu lahodiaci bzukot včiel, všade na okolo je iba peľ. A keď vietor rozhojdá konáre, vtedy sneží lupienkový sneh, čo naplní medom poháre. Príď podhladiť okom budúcu úrodu v celej kráse, ukáže sa ti v nádhernom slnečnom jase. Je pekná ako nevesta v máji, budem rád, keď neodoláš a zastavíš sa pri tomto raji.
Text: Števik