Kostol Sv. Stefana
Väčšina obyvateľov obce bola prívržencami katolíckeho náboženského vyznania. Keďže kostol v obci nebol, veriaci chodili do kostola v Moldave nad Bodvou. Až v období husitských vojen bol tu postavený gotický kostol obohnaný kamenným múrom a tak jeho areál slúžil pri vpáde nepriateľa ako útočište miestnych obyvateľov. Kostol bol v 18 storočí prestavaný v barokovom štýle. Bola to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, ktorá bola krytá baňou. Steny kostola podopieral rad oporných pilierov a hladké fasády členili okná s polkruhovým zakončením. Stavebný stav kostola sa v 19. storočí začal povážlivo zhoršovať, začal byť životunebezpečný a preto roku 1885 podľa nariadenia úradných miest musel byť zbúraný.
Na popud farára Andreja Magócsiho a mokraneckej stavebnej komisie (richtár Ladislav Takács, sudca Ján Vojakovics, cirkevný kurátor Ján Tibai a kurátor náboženskej obce Ján Zsupcsán) žiadali podporu stavby nového kostola, dokonca aj v Amerike. Roku 1906 sa začala stavba neogotického rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana kráľa. Nový kostol bol vysvätený 20. augusta 1907 biskupom Fischer-Colbriem.
Počas II. svetovej vojny sa zrútila veža kostola, ale po roku 1945 bola obnovená v pôvodnej podobe. V rokoch 1992 - 1994 bol rozšírený chór a kostol znovu vysvätený. V súčasnosti sa kostol obnovuje, pristavuje sa nová sakristia. Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Stavba kostola je pokusom o imitáciu gotickej kaplnky sv. Michala zo 14. storočia v Košiciach. Vonkajšia úprava je s gotizujúcimi prvkami, využívajúca domácu gotiku, priečelie má lomený oblúk a vimperkom zakončeným portálom. Celý priestor je zaklenutý krížovými klenbami.
Fresky na klenbe sú z obdobia stavby kostola v typickom uhorskom neogotickom štýle, hlavne v presbytériu. Fresky boli reštaurované roku 1952 Gáborom a Jozefom Džubákom a roku 1992 Pavlom Mikovičom. Vtedy bola premaľovaná neogotická iluzívna maľba. Hlavný oltár s reliéfom sv. Štefana, bočný oltár lurdskej Panny Márie a kazateľnica z roku 1906 sú dielom Leopolda Hilda zo Šopronu.
Kazateľnicu kostolu darovali roku 1907 Jozef Takács a Dr. Samuel Wohl. 14 zastavení Krížovej cesty darovali kostolu na slávu Boha a pamiatku Jozefa Hegedusa, ktorý padol hrdinskou smrťou, jeho rodičia zo stolice Zala. V kostole sú sochy sv. Terézie, Ježišovho srdca, sv. Jozefa, sv. Antona a Piety. Organ na chóre je z čias stavby kostola. Pod chórom je tabuľa z čierneho mramoru, ktorú sem obyvatelia osadili z vďaky na talianskych majstrov - murárov, ktorých sem doniesol gróf Dionýz Andrássy a dokončili stavbu sakristie, lebo predtým sa jej klenba zrútila. V predsieni pod vežou kostola sú dve nástenné maľby z roku 1925 od Maxa Kurtha. Prvá z nich znázorňuje odovzdávanie plánov nového kostola farárovi Andrejovi Magócsimu a druhá vysviacku nového kostola biskupom Fischer - Colbriem. Roku 1978 boli tri zvony kostola preliate a roku 1979 vysvätené.