Motív ženy s cepom vyjadruje jednu zo základných činností pri poľnohospodárskych prácach a to mlátenie obilia.
Záhradné
Obec Záhradné je v okolí známa aj pod starým názvom SEDIKART. Je jednou z najstarších obcí šarišskej stolice. Bola založená v rovnakom období s Finticami, Kapušanmi, Tulčíkom a Chmeľovom.
Záhradné leží na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny, v údolí Ternianky a Mošurovanky v nadmorskej výške 322 m n. m. Pre chotár sú typické mierne svahy a široké doliny. Pôvodné osídlenie obce bolo za potokom Mošurovanka, smerom k terajšiemu cintorínu. Tam bol i starý kostol. Dnes majú veriaci dva kostoly. Prvý – farský kostol Sedembolestnej Panny Márie, bol postavený v rokoch 1968-1970. Architektonicky je zaradený do neoklasicizmu. Druhým kostolom v Záhradnom je kostol sv. Štefana, prvomučeníka, ktorý slúži ako Dom nádeje pre pohrebné účely. Prvá škola na území obce vznikla asi okolo roku 1850. Dnes tu funguje Základná škola a Materská škola. Obec je splynofikovaná, je tu kultúrny dom, športový areál, pošta, knižnica. K zaujímavým objektom v Záhradnom nepochybne patrí živé múzeum ľudovej architektúry a kultúry /ŽMĽAK/.
Najstaršia písomná zmienka o obci je v donácii kráľa Ladislava IV. z roku 1285. Dedinu Sedikart s chotárom daroval kráľ kláštoru augustiniánov vo Veľkom Šariši. Predtým ju vlastnil neznámy zeman Scego. V písomnostiach z 15.- 16.storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom SCEGEKERTHE, ZEDEKERTHE vo význame Scegova Záhrada. Maďarský názov prevzalo okolité slovenské obyvateľstvo a utvorilo nárečový tvar ŠEDZIKART, prípadne SZEDIKERT. Pod týmito názvami sa obec uvádza až do roku 1948, kedy bola premenovaná na Záhradné.
Veľkošarišskému kláštoru patrila dedina až do 30 tých rokov 16. storočia. Potom ju postupne vlastnili šľachtici Vernerovci, Tordaiovci, Orleovci, Loniaiovci a v 19. storočí Dessewfiovci. Sídlisko bolo pomerne rozsiahle, čo dosvedčuje výška portálnej dane v roku 1427, kedy boli sedliacke domácnosti zdanené od 39 port. Obec patrila k najväčším v okolí. Podľa údajov z roku 1600, bolo v dedine 32 obývaných domov, škola, fara a mlyn, o ktorom je správa z roku 1543. Počet obyvateľov od druhej polovice 19. storočia až do polovice 20. storočia sa pohyboval od 547 až do 687 osôb. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Koncom 19. storočia fungovala v obci tehelňa, liehovar a kameňolom.
Zo sfragistických pamiatok je zachovaný odtlačok pečatidla z roku 1786 na písomnosti z 25.marca 1787. Na odtlačku je v kruhopise uvedené: SIGIL /lum /: POS /sessionis /: SECIKRT : 1786. / v preklade – pečať obce Záhradné /. V pečatnom poli je však symbol dosť nejasný. Na základe obrysov však predpokladáme, že sa jedná o stojatú ženu, čo nám potvrdzuje mladší odtlačok pečatidla z roku 1868. Na tomto odtlačku je vyobrazená žena, držiaca v ľavej ruke cep. Kruhopis znie: SZEDIKERT HELYSÉG HIV./ atal / PECSÉTJE 1868. , čo v doslovnom preklade znamená " úradná pečať obce Záhradné. "
sv. Florián vedľa hasičskej zbrojnice