Kapušany
Osídlenie v neolite – sídlisko bukovohorskej kultúry, hallštattské pohrebisko, rímsko- barbarské sídlisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko z 10.- 11. storočia. Obec je doložená z roku 1248 ako Kapy, neskôr ako Kapussany (1773); maďarsky Kapi.
Obec vznikla začiatkom 12. storočia ako osada maďarských strážcov kráľovských ciest. Spomína sa rok 1248 ako obec s mýtom. Patrila panstvu hradu Šariš, od 14. storočia zemanom, od 15. storočia Kapyovcom.
V 13. storočí bol na kopci Maglovec postavený hrad. Za bojov Matúša Čáka s Karolom Róbertom bol v roku 1312 zničený, v roku 1410 obnovený. V roku 1709 ho spustošili rákocziovské vojská, v roku 1715 bol z rozhodnutia snemu zbúraný.
Kapušany sa vyvíjali ako mestečko a stredisko panstva Kapušany, ku ktorému patrili obce Fričovce, Fulianka, Lada, Šarišská Poruba, Trnkov, Tulčík. V roku 1418 získalo trhové a jarmočné právo, v roku 1427 malo 65 port. Patrilo Tökölyovcom, od 18. storočia Fehérváryovcom, v 19. storočí Dessewffyovcom.
V roku 1787 malo 90 domov a 625 obyvateľov., v roku 1828 malo 139 domov a 1026 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a predajom zeleniny. V polovici 19. storočia sa v chotári ťažilo kamenné uhlie, pracoval kameňolom.
V 1. polovici 20 rokov bola v obci založená MO KSČ (Miestna organizácia Komunistickej strany Československa). Obyvatelia sa za I. ČSR zaoberali poľnohospodárstvom. Bolo tu silné revolučné hnutie maloroľníkov. Poľnohospodárski roľníci štrajkovali v roku 1920 a 1921.
JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1949. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a v Šarišských Lúkach.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
