Brestov
Najstaršia písomná zmienka o obci sa nachádza vo varadínskom registri z r. 1219, v ktorom je zápis, že Biely z Brestova obvinil troch bratov zo Žehne, že mu ukradli rôzne veci v hodnote šiestich hrivien striebra. Aj v ďalšom zápise z r. 1229 sa uvádza spor medzi Petrom, synom Petra a Čepanom, komesom Petrom, Jánom a Pavlom o dedičný majetok. Uvedené zápisy predstavujú najstaršie správy o vlastníctve územného majetku šľachticmi zo Šariša. O starobylosti Brestova (zeme i dediny) svedčí aj fakt, že už k r. 1272 sa pripomína potok Brestov a to jeho horný tok pri opise zeme Dlenfö (terra Delnafeu), dnešný Kokošoviec. Horný tok Brestova sa až dodnes nazýva Brestove, ale jeho stredný tok sa už v druhej polovici 14. a v 15. storočí nazýval Mirkovským potokom. Dnes sa nazýva Kalinovec. V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Borolou, Borozlo, od konca 18. storočia aj ako Brestow. Slovenský názov je odvodený od listnatého stromu brest. Pred r. 1325 bol Brestov majetkom prepošta z Myšle. Pravdepodobne obec získal od Abovcov, ktorí boli v 13. storočí vlastníci okolitých majetkov. Brestov patril prepoštovi nepretržite až do 60-tych rokov 16. storočia. Neskoršie sa stal majetkom šľachtickej rodiny Kataiovcov.
Brestov patril medzi veľké dediny, čo potvrdzuje portálny súpis z r. 1427, na základe ktorého boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené od 31 port. V priebehu 16. storočia došlo k zníženiu počtu obyvateľov a zo sedliakov sa stali postupne želiari. V r. 1787 žilo v obci v 60 domoch 425 obyvateľov, v r. 1828 už v 89 domoch 647 obyvateľov. V r. 1831 sa dedinčania aktívne zúčastnili na sedliackom povstaní. Okrem tradičného poľnohospodárstva a chovu dobytka sa obyvatelia zaoberali aj tkáčstvom a prácou v lesoch.
"FARSKÁ STUDŇA" - prameň pitnej vody
Stránka obce