Hoci je veľkosť mravcov zvyčajne niekoľko milimetrov (prípadne niekoľko málo centimetrov), sú na súši jednou z najdominantnejších skupín organizmov. Vyskytujú sa takmer všade – okrem niekoľkých nehostinných ostrovov a príliš studených území na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Žijú pod zemou aj v najvyšších poschodiach pralesa, na púšti aj v ihličnatom lese a údajne všetky mravce na Zemi vážia približne rovnako ako všetci ľudia. Môžete si tak urobiť predstavu o ich množstve, pretože jeden priemerný mravec váži 1 až 5 gramov. V amazonskom pralese je suchá hmotnosť (hmotnosť tela po odparení vody) mravcov štvornásobne väčšia ako suchá hmotnosť suchozemských stavovcov a celkovo na Zemi predstavujú polovicu biomasy hmyzu (hmotnosť všetkých jedincov mravcov je rovnaká ako hmotnosť ostatných jedincov všetkých druhov hmyzu). Pre porovnanie – je známych približne 750 000 druhov hmyzu a mravce z nich tvoria len 9 500 druhov.
Kolóniu mravcov tvorí kráľovná, robotnice a samci. Samci slúžia len na oplodnenie kráľovnej a po párení zahynú. Robotnice zabezpečujú chod a fungovanie celej kolónie, napríklad zbierajú potravu a starajú sa o vajíčka a larvy. V niektorých kolóniách sú veľké robotnice s nadmerne vyvinutými hryzadlami vo funkcii vojakov, ktorí bojujú s mravcami inej kolónie či iného druhu. Nová kolónia vo väčšine prípadov vznikne tak, že sa mladá kráľovná osamostatní od svojej materskej kolónie. Tomu predchádza zásnubný let (tzv. rojenie), počas ktorého je oplodnená, a následne si odlamuje krídla. U niektorých druhov párenie neprebieha vo vzduchu, ale len na povrchu mraveniska, a v špecifických prípadoch je kráľovná od začiatku bez krídel a v spoločnosti robotníc čaká v mravenisku na príchod okrídlených samčekov z iných kolónií. Kráľovná sama vychová prvú generáciu robotníc a je v tom čase plne schopná postarať sa sama o seba a o svoje potomstvo. Keď robotnice dospejú, kráľovná sa zmení na stroj na kladenie vajíčok a stane sa závislá od starostlivosti robotníc. Existujú aj výnimky – u vývojovo starých skupín mravcov je kráľovná celý svoj život odkázaná sama na seba, robotnice sa starajú len o vajíčka a larvy. Tieto mravce predstavujú žijúci prechodný článok medzi súčasnými mravcami a solitérnym spoločným predkom mravcov a ôs a to z hľadiska výzoru aj správania.
Hoci kráľovná celý život kladie vajíčka, je oplodnená zvyčajne iba raz. Po oplodnení si spermie uloží do orgánu nazývaného spermatéka (je to vak na konci zadočku), kde sú fyziologicky neaktívne a vydržia tam aj niekoľko rokov. Kráľovná ich po malých dávkach vpúšťa do svojich pohlavných ciest, kde sa aktivujú a sú schopné oplodniť vajíčka. Vďaka tomu kráľovná dokáže ovplyvniť pohlavie svojich potomkov – ak uzavrie vývody privádzajúce spermie zo spermatéky do pohlavných ciest, z vajíčok sa vyliahnu samci, ak sú vývody otvorené, vyliahnu sa samice. To, či sa zo samice stane robotnica alebo kráľovná, môže byť z veľmi malej časti podmienené geneticky – dcéry niektorých samcov majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa z nich stane kráľovná, ako dcéry iných samcov (pretože matka kráľovná sa zvykne páriť s viacerými samcami a preto nie všetky robotnice majú toho istého otca). Oveľa viac je to ale podmienené faktormi vonkajšieho prostredia – vyššia kvalita a väčšie množstvo potravy môžu spraviť z larvy kráľovnú. Ďalej na to vplýva teplota v hniezde, keď larva rastie, a fyzický stav kráľovnej (väčšinou platí, že čím je lepší, tým menej vznikne kráľovien). Množstvo stravy a ďalšie faktory ovplyvňujú aj rozdielnu veľkosť robotníc v niektorých kolóniách, kde majú robotnice rozdielne úlohy podľa veľkosti.
Ku keške:
Kešku sme nemali v pláne ani založiť, ale ako sme sa prechádzali týmto magickým voňavým lesom, narazili sme na niekoľko mravenísk, blízko seba, ktoré stoja za zhliadnutie.
Prosím NENIČTE mraveniská, ale myslím, že my kešeri sme takí milovníci prírody, že upozornenie sem dávam naozaj len pre istotu. J
Mraveniská nájdete hneď pri chodníku cca 20 m od kešky, podľa toho odkiaľ prídete. Pre orientáciu: od kešky sa postavte tak, že diagonálne vľavo pred sebou budete mať čistinku a vydáte sa smerom rovno k chodníku. Mraveniská sa nedajú nezbadať. Môžete študovať ako majú premyslenú „infraštruktúru“, porátať počet ich kopčekov, počet obyvateľov.. :D