BD.1 - Putovanie Bosackou dolinou Traditional Cache

Mikroregión Bošáčka

                                                                                                                                                           Bošácka dolina - zaujímavá a lákavá destinácia pre turistov a ľudí, ktorí si chcú oddýchnuť od uponáhľaného mestského života.

Mikroregión tvoria tieto obce a osady:

Trenčianske Bohuslavice

Haluzice

Bošáca s osadami Zabudišová a Rolincová

Zemianske Podhradie s osadou Zbehová

Nová Bošáca s osadami Kameničné, Španie, Bestinné, Šance, Grúň, U Ochodnických, Predpoloma I, Predpoloma II.

Mikroregión sa nachádza na česko-slovenskom pohraničí v severozápadnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom. Dostanete sa k nemu cestou 1. triedy č. 61 Nové Mesto nad Váhom – Trenčín. Dolina patrí do pohoria Bielych Karpát. Tiahne sa 20 km od vrchu Veľký Lopeník (912 m) až po ústie potoka Bošáčka v Trenčianskych Bohuslaviciach.  Preteká ňou potok Bošáčka, podľa ktorého sa nazýva mikroregión ležiaci v doline.

Historické pramene hovoria, že koncom 12. storočia bola dolina husto osídlená eremitmi - pustovnými mníchmi z rádu Benediktínov z Nového Mesta nad Váhom, ktorí zmenili kláštorný spôsob života za pustovnícky - eremitský.  Z tohto obdobia má pochádzať aj názov doliny od slova eremita - bosonohý mních - bosák.

Trenčianske Bohuslavice

Zaujímavosti:

Baroková kaplnka, ktorej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie tohto druhu na Slovensku. Kaplnka je pozostatkom niekdajšieho kaštieľa, ktorý patril šľachtickému rodu Erdödyovcov a pochádza z roku 1763.

Vrch Turecko, južne od obce, je vyhlásený za chránené nálezisko vzácneho živočíšstva, kveteny a porastu. Turecko dostal názov podľa tábora, ktorý tu mali Turci, keď bezvýsledne dobíjali hrad Beckov.

Vrch  Hájnica, severne od obce, je tiež chránené nálezisko teplomilných rastlín.

Haluzice

Zaujímavosti:

Obec Haluzice je známa starobylými zrúcaninami opevneného kostolíka. Keďže na pravej strane Váhu nebol hrad ani hradisko, kostol slúžil ako krátkodobé útočište v búrlivých dobách vojen. Okolo kostola sa ťahal ochranný kamenný múr s vežami a strieľňami.

Tesne pri zrúcaninách kostolíka sa tiahne asi 1 km dlhá, 200 m široká a 50 m hlboká Haluzická prierva. Vznikla eróziou potoka v málo hlinitých bridliciach a dolomitoch tohto flyšového pásma Bielych Karpát. Roklina sa neustále rozširuje.

Bošáca

Zaujímavosti:

Pri vstupe do obce upúta pozornosť barokový kostol z roku 1733, s klasicistickou úpravou.

V centre obce nájdeme pravú Bošácku pálenicu.

Múzeum skanzenového typu predstavuje pôvodný sedliacky dom vybavený pôvodným náradím a nábytkom.

Vrch Lysica (545 m) je vhodný na paragliding.

Z námestia v Bošáci sa dostaneme do osady Zabudišová (2,5 km), odkiaľ smerom na haluzické kopanice prídeme k minerálnemu prameňu - haluzickej kyselke.

Zemianske Podhradie

Zaujímavosti:

Renesančný kaštieľ je najstaršia pamiatka v obci (17. st.), neskôr prestavaný v klasicizme. Kaštieľ je niekdajšie bydlisko legendárnej štúrovskej lásky - Adely Ostrolúckej.

Ranoempírový evanjelický kostol z počiatku 19. st., oválny s výrazným obvodovým stĺporadím. Je unikátom tohto druhu v strednej Európe. Pamätný dom J. Ľ. Holubyho a Ľ. V. Riznera. Archeologické vykopávky na Hradiskách, Bašte a na Martákovej skale, kde sú stopy rozsiahlych valov hradiska a sídliska z obdobia púchovskej kultúry.

Nová Bošáca

Zaujímavosti:

Kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1972 s maľbami akademického maliara Vincenta Hložníka.

Prírodný amfiteáter Španie, kde sa počas letných mesiacov poriadajú rôzne kultúrne podujatia a tanečné zábavy.

Veľký výskyt minerálnych prameňov („kysielok“) - Španie, U Ochodnických, Predpoloma a Šance.

Na pamiatku padlých amerických, sovietskych a rumunských vojakov z druhej svetovej vojny tu boli vystavené viaceré pamätníky - osada Španie, osada Grúň, miestny cintorín.

Partnerské aktivity

Mikroregión Bošáčka aktívne spolupracuje s mikroregiónmi na Slovensku aj v susednej Českej republike. S českým pohraničným mikroregiónom Bojkovsko spolupracovali na viacerých projektoch:

výstavba Rozhľadne Lopeník na česko-slovenskom pohraničí,vybudovanie cezhraničných cyklo-turistických trás,organizovanie spoločných turistických stretnutí a kultúrnych podujatí, atď.

Rozhľadňa Lopeník

Za obcou Nová Bošáca na priľahlom kopci Lopeník sa vypína rozhľadňa. Slávnostné položenie a vysvätenie základného kameňa sa konalo v júni 2002.

Stavba z priehradkovej konštrukcie s vnútorným schodiskom je vysoká 20 m. Slúži ako cieľ turistických chodníkov a cezhraničných stretnutí. Okrem zimných mesiacov je otvorená denne (okrem pondelka) od 10.00 do 17.00 hod.

Príroda a šport

Celé územie Bošáckej doliny patrí do chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, v ktorej nájdeme mnoho prírodných krás. Je to ideálne miesto pre cyklistov a peších turistov  (s nižším stupňom náročnosti), rovnako vhodné aj pre rodiny s deťmi.

Zaujímavosti

Bošácka dolina je známa viacerými zvykmi a tradíciami:

pestovanie ovocných stromov

varenie slivkového lekváru

výroba destilátov

bošácky kroj

Pestovanie ovocných stromov

Ovocinárstvo bolo ozajstným šťastím a dobrodením doliny. Tí najchudobnejší získali v najhorších časoch aspoň skromný príjem práve za ovocie. Ako každá oblasť ľudského života, ktorá ho výrazne ovplyvňovala, stalo sa aj ovocinárstvo súčasťou živých povier:

Prvé ovocie, teda plody z vysadeného štepu, sa podávali mnohodetnej matke, čím sa zabezpečila bohatá úroda daného stromu.

Ak strom nerodil, na Štedrý deň majiteľ zobral sekierku a chodil okolo stromu za odriekania formulky „budeš rodzit – nebudeš rodzit, tak ta zetnem“ – zakaždým sekerkou zaťal do kmeňa a tento úkon zopakoval trikrát. Tým zabezpečil bohatú úrodu na ďalšie roky.

Výroba destilátov

Už pred začiatkom 1. svetovej vojny bolo v doline niekoľko „páleníc“. V priestoroch domu č. 225 v Bošáci (Hoferkovci) mali pálenicu Záhora. V dome č. 207 (Janušíkov dom) mal pálenicu Büchler, na Bohovci v dome č. 285 bola Weissova pálenica a v dome č. 640 bola Kohnova pálenica. V Haluziciach bola Schlezingerova pálenica a práve z nej sa začala vyvážať bošácka slivovica a borovička do Budapešti aj USA.

Bošácky kroj

Jedným z hlavných remesiel na dedine bolo pestovanie konope a následná výroba plátna. Konopné plátno bolo asi jediným plátnom, z ktorého sa vyrábali všetky časti odevu a okrem toho aj rôzne pomôcky pri práci.

Pod rukami šičiek a vyšívačiek ožívali nádherné výšivky, ktoré zdobili ľudový odev. A sú to práve výšivky, na ktoré môže byť bošácky kroj právom hrdý.