Bretejovce
Obec Bretejovce leží v Košickej kotline, v doline Torysy. Spomína sa v roku 1289. Od stredoveku patrila Abovcom, Rozgonyiovcom, Segyeyovcom, Semseyovcom, Péchyovcom a iným zemepánom. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 37 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 50 domov a 383 obyvateľov. V roku 1900 v nej žilo 351 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.
Obec sa nachádza vo Východoslovenskom kraji medzi mestami Košice – Prešov. Leží na pravom brehu rieky Torysy na miernom pahorku. Chotár obce je v údolí Torysy rovný a úrodný, za obcou mierne pahorkovitý.Podľa obecnej kroniky, obec je prvý raz spomínaná v roku 1291. Jej názov bol Berete alebo Berethej. V rokoch 1420-1462 je nazývaná Berethe. V roku 1814 podľa „Canonica visitatív“ sa nazýva Beretho a koncom XIX. storočia Sárosbereto. Po roku 1918 Bretejovce..
Dnes v Bretejovciach sú pekné nové domy. Podľa popisu z obecnej kroniky, koncom 19. storočia až do prvej svetovej vojny, domy boli nízke, drevené s malými zvonka zakrytými oknami. Mali jednu izbu, predsieň zvaný prikľet a komoru. Dlažba bola hlinená, v sobotu ju vymazali blatom, do čoho sa primiešaval koňský alebo kravský trus. Strop nebol murovaný. Krížom cez izbu viedli drevené trámy – hredy. Po stenách viseli obrazy svätých a ozdobné tanieriky. V izbe stoličky neboli. Sedávali na laviciach, ktoré stáli na kolíkoch pri oknách. Bohatší mali lavice s operadlom, tzv. limbak. Pri jedle stôl neprikrývali, iba pre návštevy bielym doma vytkávaným obrúsom. V stole bola zásuvka, kde sa ukladal chlieb a nôž. V kútoch izby stáli postele. Boli vystlané slamou a prikryté bielou plachtou. Šaty ukladali do farbenej truhlice – lady, niektoré vešali na hrubé palice – žrďky. U dverí v kúte stála pec s pekárnikom a tzv. trúbou, ktorá odvádzala dym. Pec zaberala asi štvrtinu izby, na nej spávali deti. V prikľete nebolo stropu. Hrnce s jedlom k vareniu dávali na trojnožku tzv. drejfus, pod ním horel oheň. Nad prikľetom bol lievikovitý komín, kde vešali vyúdiť klobásu, slaninu, šunku. Steny prikľetu boli bielené. Na stenách viseli tepše, válek a tabla na cesto a maľované džbánky. Bola vždy aj lavica, kde stáli vedrá na vodu. V komore boli farebné truhlice na šaty o obyčajné na zrno. V medzivojnovom období budovy sú murované. Sú dve izby, kuchyňa, komora, maštaľ, šopa. Miestnosti sú priestranné, dlážka je drevená, strop omietnutý. Okná sú dvoj a troj krídlové so záclonami. Strechy domov zákon už nepovoľuje pokryť slamou, pokrýva sa škridlicou, plechom a eternitom. Posledný dom pokrytý slamou bol zbúraný v roku 1963. Počas druhej svetovej vojny takmer neboli poškodené žiadne obytné budovy. Po vojne asi 10 rokov sa skoro nič nepostavilo, časy boli ešte veľmi biedne. Neskôr sa pomaly rozbiehala výstavba.
Stránka obce