Pomenovanie obce Myslava svedčí o tom, že prapôvodní obyvatelia boli Slováci. Názov obce má základ v slove Sláv a so zámenom my, dáva Myslav, čo je podobné ako Sobieslav, Viačeslav, resp. Myslava, Sobieslava a pod.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1230 (ville Mysloa), potok Myzla sa uvádza taktiež v roku 1230 (aquam Mysloa). Názvy chotárov objasňujú, ktorá lokalita k čomu slúžila (Vinice, Chmeľníky a pod). Osídlenie obce Nemcami možno predpokladať za vlády kráľa Bélu IV. (1235 - 1270), keď ich na toto územie povolal v dôsledku výrazného zníženia počtu obyvateľstva po tatárskych vpádoch. Priezviská Kelbel, Kirchner, Šolc, Müller, Korl, Klein, Širgeľ, Cirner sa zachovali až podnes.
V obci sa nachádzali dva mlyny - vyšný a nižný, zmienky o nich sa zachovali už z roku 1395. Pivovar, ktorého existenciu dokladá písomný záznam z roku 1703, bol vo svojom čase trikrát väčší ako košický. Teheľňa z roku 1707 pálila tehly pre mesto, svoju prevádzku ukončila v roku 1861.
Nachádzali sa tu aj železiarne Maša, ktoré vznikli ako účastinná spoločnosť v roku 1848. V roku 1851 tu prevádzkovali aj vysokú pec, zlieváreň a v trojposchodovej budove i kováčske a zámočnícke dielne.
Kostol - jediná súčasná kultúrna pamiatka v Myslave, bol postavený v roku 1788 v klasicistickom slohu. Pôvodný stredoveký stál pred súčasnou farskou budovou a jeho počiatky siahajú do roku 1317.