BD.3 - Trencianske Bohuslavice Traditional Cache

Trenčianske Bohuslavice

História:

Najstarší doteraz známy písomný údaj o Trenčianskych Bohuslaviciach pochádza z roku 1208, kde sa uvádza názov obce "villaBuczlai".Ide o listinu vydanú Ostrihomskou kapitulou, na podnet nitrianskeho župana Tomáša, na vyriešenie sporu medzi jobagionom Trenčianskeho hradu Benediktom a nitrianskym biskupom Jánom II. Bohuslavice boli typickou kuriálnou obcou, jej vlastníkmi boli šľachtické rody. Ďalšie písomné dokumenty sú z roku 1436 s názvom obce Boguslawicz a z roku 1450, kde sa obec nazýva Bohwzlawycz. Dnešné pomenovanie Trenčianske Bohuslavice pochádza z roku 1927. V roku 1648 sa obec spomína už ako súčasť majetkovo rozdrobeného Beckovského panstva. Od polovice 18. storočia ju ako súčasť Čachtického panstva vlastnili Erdődyovci, ktorí dali podľa vzoru francúzskeho Versailles v obci vybudovať park s umelými jaskyňami, vodopádmi, jazierkami a vodometmi napájanými zdvihadlami z potoka Bošáčka. Spolu s parkom dali v rokoch 1760 až 1763 postaviť klasicisticko-rokokový kaštieľ a samostatnú rokokovú kaplnku. Kaštieľ bol zbúraný v roku 1905, kaplnka sa však zachovala. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Po roku 1918 patrila obec do okresu Nové Mesto nad Váhom, župa Trenčianska. 1.1.1923 sa začlenili Bohuslavice spolu s okresom do Nitrianskej župy. Od roku 1948 patrila opäť do Bratislavského kraja.

Obec mala svoj obecný dom (úrad) postavený v roku 1929. Na čele stál richtár (starost) a 12-členná obecná rada. Vo funkcii starostu sa vystriedalo viacero občanov (napr. Štefan Macháč, Jozef Zámečník,...). Trenčianske Bohuslavice mali okrem týchto funkcií aj obecného sluhu, pokladníka, bubeníka (Jozef Mihalko), hájnikov, atď.

Prírodné podmienky:

Trenčianske Bohuslavice sa rozprestierajú v krásnom prostredí Bošáckej doliny pri ústí potoka Bošáčka do Váhu. Vstup do obce z južnej strany lemuje Turecký vrch (351 mn.m.) ktorý je prírodnou rezerváciou so vzácnymi druhmi teplomilných rastlín a živočíchov. Kopec Turecko dostal názov podľa tábora, ktorý tu mali Turci, keď bezvýsledne dobíjali hrad Beckov.

Zo severnej časti chráni Trenčianske Bohuslavice hrebeň Hájnica (341 mn.m.). Územie katastra obce patrí do povodia Váhu, odvodňuje ho pravostranný prítok potok Bošáčka, ktorá má pramenitú zónu v Bielych Karpatoch.

Pamiatky:

Kaštieľ - Vybudovali ho v roku 1760. Priľahlou súčasťou bol park a botanická záhrada, majetok grófa Erdödyho. Generál vo výslužbe F. A. Erdödy vybudoval park a záhradu v štýle francúzskeho Versailles. Z rôznych mytologických sôch a kamenných postáv tu striekali fontány, nechýbali jazierka a vodopády zo štvrťanského potoka. Po smrti generála začali postupne objekty chátrať. V 19. storočí viac ráz menili majiteľa. Barón Foned Springer (posledný majiteľ, akcionár výstavby bratislavskej dráhy) nenašiel prostriedky na opravu strechy kaštieľa, ktorú zničil požiar. Vody a ďalšie prírodné vplyvy postupne zničili celý kaštieľ. Roku 1905 začala demolácia kaštieľa z rozhodnutia majiteľa. Základný stavebný materiál sa rozpredal nadrobno. O osude sôch a iných umeleckých predmetov sa nevie nič.

Baroková kaplnka - Jediným pozostatkom celého komplexu je baroková kaplnka z roku 1763. Jej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie umelecké diela tohto druhu na Slovensku. Bohaté fresky vytvoril viedenský majster A. F. Maulbertsch ako aj všetky tri oltárne obrazy. Kaplnka má mimoriadnu akustiku. Rokokové oltáre sú pravdepodobne dielom Ľ. Godeho. Na menze oltára sv. Františka Seraf je rokoková sklenená rakva s telom martýra. V kaplnke sa dodnes konajú omše. Zvonku i zvnútra je vo veľmi dobrom stave.