Kyseľ (ústie)
Nachádzate sa na razcestníku turistických trás. Zelenej zo smeru Biely potok (ústie) - Čingov Žltej: zo smeru Kláštorisko.
Je tu však ešte jedna trasa ktorá, nie je vyznačená na oficiálnych turistických mapách.Nie je ani značkovaná a všetky technické pomôcky na prejdenie tejto trasy boli demontované. Ako už tušíte verejnosti je neprístupná.
Viete o ktorej trase do akej rokliny je reč?
Tiesňava Kyseľ
Poloha: Východný okraj planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote.
Dĺžka: Približne 1,5 km má spád približne 180 m.
Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.
Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Spišskej Novej Vsi - trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom.
V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústí tiesňavy do Bieleho potoka požiar.
Postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca). Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto dôvodu sa až do odvolania prechod tiesňavou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a zhorených stromov . V tiesňave sa z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti je prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ.
Údajne požiar zapríčinila zápalka alebo cigareta odhodená neznámym neopatrným turistom. Aj keď sa do masových záchranných akcií zapojilo množstvo ľudí a nasadilo množstvo techniky, šanca na záchranu bola minimálna. Oheň sa v ťažko prístupnom teréne šíril veľkou rýchlosťou a poľahky ničil les vysušený letným slnkom.
Okrem priamych škôd na porastoch, rebríkoch a lávkach sa ukázali ďalšie nepriame následky s dlhodobým trvaním. Keď oheň zo strmých svahov odstránil lesné porasty, pripravil ich o prirodzenú protieróznu ochranu. Padajúce skaly a kamene tak neustále bombardujú dno doliny. Navyše v zimných a skorých jarných mesiacoch v poškodenej časti Kyseľa pretrváva akútne lavínové nebezpečenstvo.
Vodopády (v slede postupu):
Kyseľ (neprístupná časť): Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici, Obrovský vodopád.
Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád.
Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád.
Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.
Tiesňava si užíva nerušený pokoj bez turistov. Pokúsme sa sem dostať čo najviac TB/ GC a iných trackovateľných predmetov. Ukázať im tento kúsok prírody do ktorej, už niekoľko desaťročí nevstúpil žiadny turista a dopriať im menší oddych na potulkách svetom.
Zdroj: http://www.slovenskyraj.com/strediska/kysel/kysel.html
Fotky: http://www.slovenskyraj.sk/strediska/kysel/galeria.html#kysp
Použité fotky boli z neprístupnej časti.
