Hôra leží v strednej časti Liptovskej kotliny, pod južnými výbežkami Západných Tatier, v nadmorskej výške okolo 720m2. Je súčasťou obce Jakubovany.
Na prelome 15. a 16. storočia jeden z liptovských zemianskych rodov používal latinský predikát de Huora, o ktorom je prvý zápis z roku 1517. Latinský predikát aj slovenské priezvisko Horanský dosvedčujú priamo ich odvodenie od miestneho názvu Hôra.
Najstaršia správa o osade Hôra je v súpise liptovských zemianskych osád z roku 1549, v ktorých žili zemianske domácnosti a každá vlastnila pozemky v rozsahu do jednej celej sedliackej usadlosti. Takouto osadou bola aj Hôra, v ktorej žili drobní zemania. Okolo roku 1568 sedem zemianskych domácností. V roku 1581 bývali zemania v jednej kúrii, v roku 1584 v piatich kúriách. V roku 1600 tu žili iba zemianske rodiny.
Písomnosti zo 16. storočia uvádzajú túto osadu iba pod názvom Hôra. Osadu založili zemania v 14.-15. storočí. Vznikla v slovenskom jazykovom prostredí a aj tamojší zemania mali v 16. storočí slovenské priezviská.
Napriek tomu, že sa zachovala listina o vymedzení chotára Hôry z roku 1583, z opisu chotára nemožno presne zistiť jej zemepisnú polohu. Až neskoršie údaje spľahlivo udávajú jej polohu v susedstve Jakubovian.
Osada Hôra bola trvalo sídliskom len tamojších zemanov, ktorí okolo roku 1636 hospodárili na pozemkoch v rozsahu jednej porty. Avšak okolo roku 1671 tam prechodne hospodárili aj poddanské domácnosti.
Okolo roku 1744 v nej žilo osem rodín, resp. domácností miestnych zemanov Horanských, okolo roku 1790 sedem domácností, okolo roku 1821 trinásť rodín vo vlastných kúriách.
V roku 1828 mala Hôra 15 obývaných domov, v ktorých žilo 76 dospelých obyvateľov. Z nich 43 bolo rímskokatolíkov a 33 evanjelikov. Hôra bola aj v prvej polovici 19. storočia malou dedinou s tradične len zemianskym obyvateľstvom. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1924 bola obec pričlenená k obci Jakubovany.