Ruiny klastora v Plaveckom Podhradi
Uz len zvysky obvodovych murov sa zachovali zo zaniknuteho klastora nad obcou Plavecke Podhradie. Jeho sucastou bol povodne goticky kostolik datovany do 14. storocia.
Kostolik postavili na juznom upati kopca Pohanska v areali keltskeho oppida niekedy v priebehu 14. storocia. Islo o nevelky objekt s polygonalnym presbyteriom rovnakej sirky ako lod a severnou, zrejme stvorcovou sakristiou. Jeho statiku zabezpecovali oporne piliere v naroziach. Stavba je pravdepodobne poslednym pamatnikom neznamej zaniknutej dediny, ktora sa nachadzala na tomto mieste.
V 16. storoci bol kostolik rozsireny pristavbou vacsej renesancnej lode s tehlovou dlazbou, podla vsetkeho pre potreby klastornej komunity. Sucasne bol areal zvacseneho kostola opevneny kamennym murom (vnutorná plocha arealu 1700 stvorcovych metrov). V juhovychodnom rohu opevnenia sa nachadzala murovana stavba s rozmermi 4 x 4 metre.
V 18. storocí pristavali k zapadnemu prieceliu lode tehlovu vez stvorcoveho podorysu, cim sa zavrsil architektonicky vyvoj stavby. Nie je jasne, kedy kostol zanikol, na mape z prveho vojenskeho mapovania v 18. storocí je priblizne v tychto miestach este znazorneny objekt oznaceny krízom. Zaciatkom 20. storocia tuto lokalitu poskodil zosuv pody.
Zaklady gotickeho kostola, ktoreho vznik mozno datovat do roku 1300 odkryl archeolog Karol Kulasik na jesen roku 1967.
V sucasnosti su zvysky objektu (najlepsie sa zachovala goticka cast) neudrziavane a vydane napospas postupnemu zaniku. Rozhodne by si zasluzil vacsiu pozornost, napriklad aj v podobe aktivit dobrovolnikov, ako v pripade Katarinky ci Klastoriska..