AUGUSTÍN SZÁSZ - lekár, zakladateľ nemocnice
(*24. 12. 1859 Spišské Vlachy – †28. 12. 1947 Spišská Sobota)
Manželka Berta, rod. Scholtzová (*1. 9. 1870 – †13. 12. 1920) z Matejoviec o ktorej ľudia hovorili, že „bola anjelom strážnym pre ranených v nemocnici Červeného kríža“. Mal troch synov, z ktorých MUDr. Emil Szász (*1890 – †1973) pôsobil ako lekár v Starom Smokovci, do ktorého prišiel v roku 1918 (iný prameň uvádza, že sa narodil v roku 1889). Tu pracoval v Tatra Sanatóriu. Ich dcérou bola Lenka Janka Mariška Gattingerová.
Promoval 25. 1. 1885 v Budapešti. Do Popradu prišiel v roku 1886. Organizoval početné dobročinné akcie a daroval vlastný majetok, aby týmto spôsobom sústredil finančné prostriedky na založenie nemocnice v Spišskej Sobote. V roku 1901 zakúpil prízemný domček, v ktorom umiestnil 6 postelí. Tatra nemocnica bola otvorená 10. 12. 1911. Pôsobil tu až do svojej smrti.
V roku 1919 prispel ako člen Spišskosobotskej spoločnosti k zavedeniu elektrického vedenia v Spišskej Sobote. Pôsobil ako župný zástupca pre verejnosť, aktívne zastával množstvo úradných a čestných miest. Inicioval založenie Spolku Československého Červeného kríža v Spišskej Sobote, ktorého bol najskôr riadnym a neskôr čestným predsedom. Zasadzoval sa o rozvoj verejného liečiteľstva, veľmi aktívne sa zapájal do boja proti tuberkulóze. Zapájal sa do činnosti Karpatského spolku, do záchrannej služby a do všeobecnej zdravotníckej starostlivosti vo Vysokých Tatrách. Od roku 1888 účinkoval veľmi aktívne v Spolku spišských lekárov a lekárnikov, kde od roku 1905 zastával funkciu tajomníka. V rokoch 1922 – 1930 sa stal jeho predsedom. Neskôr pracoval ako zapisovateľ Penzijného ústavu pre siroty a pozostalých členov spolku (od roku 1909). Podieľal sa na vydávaní ročenky spolku A SZEPESI ORVOS – GYÓGYSZERÉSZ – EGYLET, v ktorej publikoval okrem nekrológov svojich kolegov, odborné články týkajúce sa ženských a pľúcnych chorôb, vrátane tuberkulózy. Počas veľmi aktívnej práce spolku sa stretával s mnohými lekárskymi kapacitami, medzi inými napr. s MUDr. Vojtechom Alexandrom.
V roku 1940 narazil na odpor nemeckej vládnej moci. Jeho pričinením sa nepodarilo získať funkcionárom Deutsch Partei v Spišskej Sobote vlastníctvo nemocnice, ktorá bola majetkom Československého Červeného kríža. 2. októbra 1944 odišiel kvôli vojnovým udalostiam ku synovi do Maďarska.
V Spišskej Sobote bol mimoriadne obľúbeným vo všetkých vrstvách obyvateľov. V roku 1935 ho schválilo zastupiteľstvo za čestného občana Spišskej Soboty a bola mu odhalená pamätná tabuľa s pod nadpisom – Dobrodincovi chorých.
