Najstaršie správy o Podhoranoch sú listinách z roku 1405 a 1407. Spomínajú sa v prídomku tamojšieho zemana a v popise chotára vitálišovského majetku, ležiaceho pri ceste zo Smrečian do Podhorian. V ďalšej správe z roku 1435 sú Podhorany už jednoznačne zapísané ako dedina. Z uvedených správ vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj v 14. storočí.
V písomnostiach od 15. storočia sa vyskytujú v pôvodnom slovenskom názve, prípadne v maďarizovanom názve. Sídlisko dostalo svoj názov podľa jeho polohy, ležiacej pod horou. Podľa názvu Podhorany bola pomenovaná aj zemianska rodina Podhorányiovcov.
Sídlisko vybudovali nepochybne zemania z Okoličného prípadne Stošíc v 14. storočí. Zemiansky pôvod Podhorian dosvedčuje okolnosť, že z 15.-16. storočia niet správ o tamojších poddaných, naopak častejšie sa uvádzajú ako osada tamojších zemanov.
Aj v 16. storočí pozostávali Podhorany iba zo zemianskych kúrií. Okolo roku 1584 ich bolo dvanásť. Boli typickou zemianskou dedinou, vtedy strednej veľkosti, obývanou chudobnými zemanmi.
Miestne rodiny zemanov rodu Podhoranský okolo roku 1636 hospodárili na pozemkoch v rozsahu jednej porty. V 18. storočí tam jestvovali dve až päť kúrií zemanov Podhoranských. V roku 1828 boli Podhorany zemianskou samotou, ktorú tvorila len jedna kúria s desiatimi dospelými obyvateľmi.