Ráztoky ležali na nive a terase pri pravom brehu Váhu, v strede Liptovskej kotliny, v nadmorskej výške okolo 560m. Zanikli v 70. rokoch 20. storočia pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara.
Za najstaršiu správu o ráztockom územnom majetku sa považuje strohý zápis o darovaní tunajšieho majetku nemenovaným zemanom v roku 1229.
V roku 1336 početná skupina spríbuznených zemanov vydelila pätinu zo spoločného majetku, ktorý získali údajne od kráľa Bela IV. (1235-1270) inej skupine zemanov. Z metácie vydeleného majetku možno zistiť, že ležal pri pravom brehu Váhu, južne od majetku Bobrovca. V listine z roku 1340 sa uvádza, že išlo o rozdelenie bobrovského majetku a napokon v listine z roku 1374 sa vydelený majetok spomína už pod menom Ráztoky.
Zachoval sa i starší doklad o majetku a dedine Ráztoky z roku 1368. Dosvedčuje, že v Ráztokách vtedy už trvalo žili tamojší zemania.
Z toho vyplýva, že ráztocký majetok, kým ho nezískali zemania, patril pred 13. storočím k Bobrovcu. V 13. storočí, možno už v roku 1229 ho nadobudli zemania a usadili sa tu. Vznikla tak jedna z najstarších zemianskych osád na Liptove.
Názov dostala prevzatím staršieho názvu Ráztoky, vzťahujúcemu sa k tomuto územiu. Vyjadroval skutočnosť, že Váh sa tu roztekal do viacerých ramien. Zemianska osada nedostala charakteristický názov najmä preto, že od 13. storočia tunajšie majetky nepatrili jednému vlastíkovi, ale viacerým zemianským rodinám. Aj v 14. storočí tu bývalo viacero zemianskych vetiev. V 14.-15. storočí budovali zemania nové obydlia a vznikali tak nové časti Ráztok, ktoré dostali výstižné názvy Malé Ráztoky, Nižné Ráztoky, Vyšné Ráztoky.
Je pravdepodobné, že v Ráztokách v 14.-15. storočí okrem zemanov bývalo aj niekoľko poddanských domácností. Avšak v 16. storočí bývali a hospodárili v Ráztokách iba zemania Zamrzlovci, Dedinskovci a Motúzovci. Až keď časť ráztockého majetku nadobudli v druhej polovici 16. storočia Lehockovci, oni tu usadili želiarske domácnosti. Okolo roku 1584 tu bývali zemania Lehockovci, Langovci a iní v 7 kúriách. V roku 1600 v Ráztokách okrem kúrií stáli iba tri domy želiarov slúžiacich u Lehockovcov.
Ráztoky sa vyvýjali aj v 17. a začiatkom 18. storočia ako zemianska obec, avšak bez poddanského obyvateľstva. Taký vývoj pokračoval až do polovice 19. storočia.
Okolo roku 1744 v časti Nižné Ráztoky jestvovala iba kúria zemanov Lehockých, okolo roku 1790 tam bývalo päť a okolo roku 1821 štyri rodiny Lehockých a Motúzovcov.
V tých rokoch v časti Vyšné Ráztoky bývalo postupne 12, resp. 10 rodín zemianskych rodov Kobilic, Kakus, Bohuš a iných, v deviatich kúriách.
V roku 1828 v oboch častiach jestvovalo 15 obývaných domov, v ktorých žilo 107 dospelých obyvateľov: 85 evanjelikov, 18 rímskokatolíkov a 4 židia. V prvej polovici 19. storočia bola obec Ráztoky malou dedinou s výlučne zemianskym obyvateľstvom.
Obec Ráztoky mala pečatidlo, ktoré zaiste od 18. storočia vypĺňal obraz ihličnatého stromu.
Od 1. septembra 1946 bola Štátna drevársko-piliarska a hájnická škola z Liptovskom Hrádku preložená do Ráztok. Počas pôsobenia v Ráztokách škola prešla viacerými organizačnými zmenami. Začínala ako Štátna roľnícka škola a svoje pôsobenie v oblasti učňovského školstva definitívne ukončila v marci 1961 poslednými záverečnými skúškami ako Poľnohospodárska majstrovská škola. V Ráztokách sa nachádzal i klasicistický Rázstokayho kaštieľ.
Ku cintorínu vás od parkoviska dovedie poľná cesta.