Osobnosti Liptova - Rodáci z Paludze Traditional Cache

Keš venovaná dvom významným rodákom zo zatopenej obce Paludza. Keďže je Paludza už pod vodou, keš je umiestnená v mestskej časti Liptovského Mikuláša, v Palúdzke.

Adam Matejka

Bol to slovenský amatérsky divadelný a filmový herec. Narodil sa v dnes už neexistujúcej obci Paludza 21. novembra 1905 (vtedy Nagypalugyagálfalu, Rakúsko-Uhorsko). Pôvodným povolaním bol obuvník. Koncom 30. rokov 20. storočia vycestoval za prácou do zahraničia, 2 roky potom pracoval v belgických baniach. Už od mladosti sa venoval ochotníckemu divadlu. V rokoch 1949-1959 bol členom Dedinského divadla a po jeho zrušení niekoľko mesiacov členom Krajského divadla v Trnave. Od roku 1960 sa venoval svojej pôvodnej profesii. Od roku 1953 vytvoril stovku filmových a televíznych postáv. Stvárňoval väčšinou postavy sedliakov a dedinských starcov. Zomrel 21. apríla 1988 v Liptovskom Mikuláši

Filmografia:

• 1953: Pole neorané (Vendel)

• 1956: Čert nespí

• 1956: Čisté ruky

• 1957: Posledná bosorka

• 1957: Štyridsaťštyri (Julkin otec)

• 1957: Zemianska česť (prievozník)

• 1958: Dáždnik svätého Petra (Kvapka)

• 1958: Statočný zlodej (Adam)

• 1958: Šťastie príde v nedeľu (ošetrovateľ)

• 1959: Dom na rázcestí

• 1959: Velká samota (Houfek)

• 1961: Pieseň o sivom holubovi (kostolník)

• 1961: Pokorené rieky (Monko)

• 1962: Tam za lesem (poľský sedliak)

• 1962-63: Jánošík I-II (Bandúra)

• 1963: Bez svatozáře (Tykvart)

• 1965: Obchod na korze (Piti Báči)

• 1967: Noc nevěsty (hrobár)

• 1967: Rok na dedine (Trúbeľka)

• 1967: Stud (starý družstevník)

• 1967: Zmluva s diablom

• 1968: Tony, tobě přeskočilo (hrobár)

• 1969: Kráľovská poľovačka (Hudec)

• 1970: Nahota (kostolník)

• 1970: Zločin slečny Bacilpýšky (strážnik)

• 1971: Orlie pierko (dedo Šimek alias Paciga)

• 1971: Zlozor (Ďuro)

• 1972: Človek na moste (Beňo)

• 1972: Ďaleko je do neba (Ovsiš)

• 1972: Ľalie poľné

• 1974: Deň, ktorý neumrie

• 1974: Do zbrane, kuruci! (kostolník Adam)

• 1975: Pacho, hybský zbojník (Pachov otec)

• 1976: Terezu bych kvůli žádné holce neopustil (ošetrovateľ)

• 1976: Sváko Ragan (Matej Kvasnica)

• 1978: Krutá ľúbosť (muzikant)

• 1979: Hordubal

• 1980: Nevera po slovensky (dedo)

• 1980: Otec ma zderie tak či tak (strýc Alexin)

• 1980: Živá voda

• 1981: Noční jazdci (starý Hnácik)

Janko Čajak

(pseudonym Lohinský)

Narodil sa 1. januára 1830 v Paludzi v rodine kuchára, ktorý sa stal neskôr úradníkom na veľkostatku. Vzdelanie získaval v Liptovskom Mikuláši, Rožňave a Levoči a napokon ukončil štúdium na teologickom seminári vo Viedni. Pôsobil od roku 1851 ako domáci učiteľ v rodine hlavného župana Liptovskej stolice Martina Szentiványiho v Liptovskom Jáne. Tu ho v roku 1858 dramatik Ján Chalupka vysvätil za ev. kňaza. 30.9.1861 cirkev svätojánska ho zvolila za kazateľa. Janko Čajak sa oženil s mladučkou Adelou rodenou Medveckou, sestrou Terézie Vansovej. V jeho básňach, písaných v duchu ľudovej piesne, prevládajú melancholické a smutné melódie. Jeho rozsiahle dielo, vychádzajúce časopisecky, vyšlo posmrtne v súbornej knižke Básne Janka Čajaka a v knihe "Zrná" ktorú zostavil Rudo Brtáň. Od r.1861 bol aj liptovským seniorálnym notárom a dekanom. Liptov sa mu stal bohatou námetovou i jazykovou. Jeho tvorbu ovplyvnila najmä činnosť v Jednote mládeže slovenskej. Aj keď sa považuje za štúrovského básnika, do formovania tejto literatúry nijako závažne nezasiahol, pretože tvoriť začal až v porevolučnom období. Vo svojej tvorbe využíval ľudovú slovesnosť a reflexívne piesne.

Zomrel na tuberkulózu po nachladení, 4. februára 1867 v Liptovský Jáne vo veku 37 rokov, zanechajúc 3 ročného syna.

Dielo:

• 1875 – Básne Janka Čajaka, zbierka básní vydaná P. Dobšinským

• 1979 – Zrná, súborné dielo