Vrbie sa nachádzalo pri pravom brehu Váhu, juhozápadne od Vlašiek, v nadmorskej výške okolo 520m. Zaniklo pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara v 70. rokoch 20. storočia.
Najstaršie správy o tejto osade sú z rokov 1531 a 1549. Jej obyvateľmi boli vtedy len miestni zemania Demkovci, ktorí vlastnili a obhospodarovali majetok v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Osada Vrbie jestvovala min. od konca 13. storočia. Je zrejmé, že táto osada vznikla na mieste zvanom Vrbie podľa častého výskytu vŕb.
Zemania Demkovci ako názov bydliska v 16. storočí striedavo uvádzali Vlašky alebo Vrbie, lebo Vrbie sa považovalo za osadu Vlašiek. Vo Vrbí mali kúriu aj v druhej polovici 16. storočia, hoci časť tunajšieho majetku nadobudli Kubínskovci. Oni tu usadili želiarske rodiny a zriadili majer, takže Vrbie v roku 1600 pozostávalo z kúrie miestnych zemanov, troch domov želiarov a majerských budov. Z pôvodne zemianskej samoty sa Vrbie zmenilo na osadu zemanov a želiarov. Miestni zemania si tu v 17. storočí postavili renesančný kaštieľ, ktorý existoval až do zániku dediny. V roku 1771 tam hospodárili štyri sedliacke domácnosti patriace zemanom Demkovcom. Tamojší chotár bol zaradený do prvej akostnej triedy. Koncom 18. storočia a v prvej tretine 19. storočia patrilo Vrbie zemanom Kubínskym a Kamhalovcom, ktoré tam bývali v dvoch kúriách.
V roku 1828 sa v dedine nachádzalo 12 domov, v ktorých žilo 94 obyvateľov: 6 katolíkov a 88 evanjelikov.
Obec Vrbie od 18. storočia používala pečatidlo, v ktorom bola znázornená vŕba.
Pred výstavbou vodnej nádrže Liptovská Mara mala obec 26 domov, z ktorých sa obyvatelia museli v rokoch 1964-66 vysťahovať a svoje domy zrovnať so zemou. Najfrekventovanejšie priezvisko medzi obyvateľmi bolo "Rybársky/-a", ktorého nositeľmi bola takmer polovica tamojších občanov. V čase zániku patrila obec už "veľkému okresu" Liptovský Mikuláš, avšak v medzivojnovom období bola v okrese Nemecká (Partizánska) Ľupča a po jeho zrušení koncom 20.-tych rokov minulého stor. bola pričlenená do okresu Ružomberok, ktorý bol súčasťou vtedajšej Podtatranskej župy.