Sokolče ležali v strednej časti Liptovskej kotliny, v dolne časti údolia potoka Črmník (Dúbravka), v nadmorskej výške okolo 530m. Zanikli pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara.
Najstaršia spoľahlivá správa o obci pochádza z roku 1289. Vtedy kráľ Ladislav IV. daroval zemanovi Damiánovi, synovi Fijača, majetok v rozsahu dvoch popluží, ktorý dovtedy patril k sokolčianskym majetkom. Väčšina sokolčianskych majetkov aj neskôr zostala kráľovským majetkom, na ktorom žili chovatelia lovných sokolov. V jej chotári sa nachádzal kráľovský letohrádok, ktorý slúžil pre kráľovských úradníkov a kráľovu družinu počas poľovačiek v Liptove. Chov, výcvik sokolov a účasť na poľovačkách, to bola špecifická povinnosť tunajších obyvateľov v 13.-14. storočí.
Neskôr, keď sa vlastníkmi panstva hradu Liptov, resp. Likava stali šľachtici, tí od obyvateľov Sokolčí požadovali daň, dávky a roboty, čím sokolníctvo zaniklo. Hoci väčšinu obyvateľstva tvorili poddaní, v prvej polovici 15. storočia tu bývali aj zemania. Na prelome 16. a 17. storočia boli Sokolče stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1828 mali Sokolče 61 obývaných domov, v ktorých žilo 487 dospelých obyvateľov: 419 evanjelikov a 68 rímskokatolíkov.
Časť tunajších mužov sa popri roľníčení v lete venovala pltníctvu. V prvej polovici 18. storočia tradične splavovali plte po Váhu do Dunaja. Polyhistor Matej Bel označil sokolčianske plte za najlepšie v Uhorsku. Koncom 18. storočia bolo v obci 67 registrovaných pltníkov. Pri Váhu bolo pltisko, kam zvážali drevo z nízkotatranských dolín. V 19. a začiatkom 20. storočia mnohí pracovali aj ako kvalifikovaní murári a tesári na stavbách celej monarchie, najmä v Budapešti. V roku 1877 si obyvatelia obce postavili školu (evanjelickú a. v.), do ktorej chodili aj deti z okolitých dedín. Už koncom 19. storočia v Sokolčoch pôsobil agilný divadelný súbor podľa vzoru Belopotockého ochotníkov z Liptovského Mikuláša. V rokoch 1936-38 si na vlastné náklady vybudovali nový, moderný Kultúrny dom M. R. Štefánika, ktorý sa stal centrom kultúrneho a spoločenského diania pre širšie okolie. V polovici tridsiatych rokov postavili aj novú dvojtriednu školu s bytmi pre správcu školy a pre učiteľa. Novostavba vytvorila zázemie pre obecnú knižnicu aj pre miestny športový klub Sokol Sokolče, ktorý vznikol v roku 1930. V roku 1934 futbalisti získali titul „Majster Horného Liptova“. Pýchou Sokolčanov bol však v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia najmä hokejový oddiel. V roku 1955 v obci svojpomocne postavili hokejový štadión s prírodným ľadom, vybavený šatňami a elektrickým osvetlením. Oddiel mal dorastenecké aj žiacke družstvá, spočiatku pôsobil v okresnej súťaži, neskôr v krajskej, ktorú aj niekoľkokrát vyhral, z finančných dôvodov však nemohol pomýšľať na postup do vyššej súťaže.
Obec Sokolče používala pečatidlo od začiatku 17. storočia. Pečatné pole napĺňal štít s obrazom srdca s troma vyrastajúcimi ružami. Oficiálne zanikla v roku 1972. Zostal však cintorín aj časť chotára... Od roku 1982 sa bývalí Sokolčania a ich potomkovia pravidelne každoročne schádzajú vo svojom bývalom háji nad priehradou v prvú augustovú sobotu.
Významní rodáci a obyvatelia
-
Anna Dubayová, rod. Vyšná (* 1920)
-
Stan Mikita (* 1940), kanadský hokejista, člen Siene slávy NHL
-
Ján Starší (* 1933), česko-slovenský hokejový reprezentant, neskôr reprezentačný tréner ČSSR, člen Siene slávy IIHF
-
Vladimír Šmihula (*1943), rozhlasový novinár, publicista, zahraničný spravodajca
-
Michal Vyšný (*1915- †1980), evanjelický kňaz, novinár, čs.dôstojník- príslušník čs.armády na Západe
-
Matej Jurkovič, narodený 21.10.1909 - zomrel 1987, učiteľ, vojak, účastník Slovenského národného povstania