9.A - Julske Alpy Traditional Cache

Zájazd Julské Alpy západná časť 2004 mal byť môj „rekviem“ po mojich problémoch s kolenami. Avšak moje malé bojovne srdiečko mi nedalo a tak som trocha zabojoval. Výsledok môjho snaženia vám priblížim v listingu jednotlivých kešiek.

Julské Alpy sú najmohutnejšie pohorie Juhovýchodných vápencových Alp a najvyšším pohorím Slovinska. Medzi hlbokými údoliami sa tu impozantne týčia romanticky pôsobiace šedo biele skalné steny jednotlivých horských masívov a skupín.

Charakteristickým znakom horstva sú vedľa strmých vrcholových partii taktiež mohutné skalné steny, týčiace sa s veľkým relatívnym prevýšením nad hlbokými údoliami, v ktorých sa pôsobivo trblietajú horské jazerá.

Julské Alpy sa delia na dve základné skupiny: Západné Julské Alpy (na území Talianska ako Alpi Giulie) a na Východné Julské Alpy ležiace celé na území Slovinska.                                                                   

Oblasť Julských Alp sa delí na niekoľko horských skupín.

Sú to skupiny: Triglavu, Škrlatice a Martuljeku, Razoru a Prisojniku, Jalovca a Mangartu, Kaninu a Krnu a Bohninjských hôr.

Julské Alpy sú oblasť s bohatou históriu. Je to snáď  vôbec jediná časť celých Alp, ktorá dostala svoj dnešný názov už v antických dobách. Oblasť Julských Alp je pravlasť Slovanov asi od 6. storočia nášho letopočtu. Z tejto doby sa zachovalo mnoho slovanských povestí, ktoré sa viažu k horám. Povesťami a legendami je opradený napríklad Triglav (2.864 m).

Územie Julských Alp bolo dejiskom častých ozbrojených stretou a konfliktov, naposledy za prvej a druhej svetovej vojny. Veľa pamätníkov ako v dolinách, tak aj vysoko v horách pripomína urputné boje partizánskej národnej oslobodzovacej vojny ktoré tu zúrili v roku 1941 – 45.

Julské Alpy zostanú nerozlučne spojené taktiež z menom priekopníka alpského horolezectva a nadšeného propagátora krás týchto hôr – Julia Kugyho.

Jeho kniha „Zo života horolezca“ dokladajúca silu čistej lásky človeka k horám, oprostenej od všetkých nánosov dnes toľko módnej publicity a honby za rekordmi, patrí dnes k základným kameňom svetovej horskej a horolezeckej literatúry a býva často výstižne považovaná za „kľúč k duši Julských Alp“.